Ing. I. Lexa doručil na Ústavný súd SR písomné podanie, ktorým žiadal začatie konania "pre porušenie základného práva a slobody zaručeného čl. 50 ods. 3 Ústavy SR". (Tento ústavný článok zaručuje každému obvinenému právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby - pozn. red.) Senát vedený sudcom J. Drgoncom podnet I. Lexu odmietol. Z odôvodnenia vyberáme:
"Navrhovateľ ako obvinený môže podľa Trestného poriadku kedykoľvek v priebehu vyšetrovania požiadať dozorujúceho prokurátora o odstránenie chýb v postupe vyšetrovateľa a to plne platí aj na obhajobu. Vyplýva to z ustanovenia paragrafu 167 Trestného poriadku. Keď dozorujúci prokurátor navrhovateľom vytýkané pochybenie - konanie v rozpore so zákonom - nenapravil, môže navrhovateľ ešte aj v ďalšom štádiu konania po podaní obžaloby dožadovať sa tejto nápravy na všeobecnom súde. Všeobecný súd je povinný podľa paragrafu 181 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu preskúmať v predbežnom konaní, okrem iného aj z toho hľadiska, či konanie, ktoré predchádzalo pred podaním obžaloby na súd, bolo vykonané spôsobom, ktorý predpisuje Trestný poriadok. Ak by ani súd prvého stupňa neakceptoval námietky navrhovateľa, môže tento podať ďalší opravný prostriedok… To, čo bolo uvedené, jasne poukazuje na to, že navrhovateľ podal podnet predčasne. Fyzická osoba v takýchto prípadoch nemôže úspešne uplatniť svoje právo podľa čl. 130 ods. 3 ústavy na Ústavnom súde skôr, kým nevyužije existujúce prostriedky ochrany svojich práv, ktoré mu dáva Trestný poriadok. Ústavný súd nemôže nahradzovať orgány činné v trestnom konaní. Podaný podnet považuje v tejto situácii za zjavne neopodstatnený."
Podnet z 22. júna 1999
Navrhovateľ I. Lexa ním žiadal o "začatie konania pre porušenie základného práva a slobody zaručených čl. 17 ods. 2 prvá veta Ústavy SR". (Tento článok konštatuje, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - pozn. red.) Aj tento podnet senát vedený sudcom J. Drgoncom odmietol. V odôvodnení sa uvádza:
"Výkladom, ako to vysvitá zo samotného slova „výklad", Ústavný súd vykladá sporné ustanovenie ústavného zákona jednoznačným spôsobom, aby už k sporu, ktorý viedol k začatiu konania Ústavného súdu SR, v budúcnosti nedochádzalo. Do budúcnosti na základe tohto výkladu prezident republiky nebude môcť raz vyhlásenú amnestiu opravovať, meniť, alebo dokonca ju zrušovať. Rozhodnutie predsedu vlády SR (M. Dzurindu - pozn red.) z 8. decembra 1998 č. 375/1998 Z. z. zostáva však v platnosti…
Podľa čl. VI rozhodnutia predsedu vlády SR (V. Mečiara - pozn. red.) z 3. marca 1998 sa nariadilo, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny. Podľa názoru Ústavného súdu SR takáto formulácia nevylučuje trestné stíhanie za skutok týkajúci sa zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Amnestia by sa mohla vzťahovať iba na také trestné činy, pri ktorých súčasťou skutkovej podstaty je oznámenie, prípadne neoznámenie trestného činu… V druhom rozhodnutí predsedu vlády SR zo 7. júla 1998 (V. Mečiara - pozn. red.) bola použitá formulácia "v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča mladšieho" a doplnenej o dáta jeho narodenia a tiež dátum 31. august 1995, keď malo dôjsť k zavlečeniu. Aj pre toto rozhodnutie platí tá istá argumentácia Ústavného súdu SR ako u predchádzajúceho rozhodnutia predsedu vlády SR. Aj keby nejestvovalo rozhodnutie predsedu vlády SR (M. Dzurindu - pozn. red.) z 8. decembra 1998, vzhľadom na nejasnosť predchádzajúcich rozhodnutí predsedu vlády SR nestála orgánom činným v trestnom konaní prekážka ustanovenia paragrafu 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Na tomto skutkovom a právnom základe Ústavný súd SR vyslovuje právny názor, že podnet navrhovateľa je zjavne neopodstatnený, a preto ho odmietol."
