Skutočnosť, že sa opäť nekonalo už niekoľkokrát odročené verejné pojednávanie prvého senátu Ústavného súdu SR, ktorý sa mal zaoberať podnetom bývalého námestníka riaditeľa SIS J. Svěchotu, je ďalším dôkazom, že najvyšší orgán ochrany ústavnosti záver svojho funkčného obdobia nezvládol na úrovni svojho celkového sedemročného pôsobenia. Okrem možných mimoprávnych faktorov, na ktorých prítomnosť poukazujú vážne indície, v tom zohrali svoju rolu aj vyhlásenie a rozhodnutia predsedu Ústavného súdu SR.
M. Čič, ktorý donedávna tvrdil, že za celé jeho pôsobenie ústavných sudcov "nikto neovplyvňoval, ani pán Mečiar, Kováč či Gašparovič", pred niekoľkými dňami zmenil názor. Tvrdí, že "v poslednom období sa najmä senát doktora Šafárika dostal do nezávideniahodnej situácie, keď sa prejavujú priame i nepriame tlaky". Na výzvu redaktora, aby bol konkrétnejší a povedal, kto z vládnych či opozičných činiteľov sa pokúsil buď jeho, alebo iného sudcu ovplyvniť, M. Čič odpovedal, že za ním nikto nebol, ale že na dôkaz, aké tlaky pôsobia, "stačí si prelistovať noviny". Predseda ÚS SR pridelil viaceré podnety bývalého riaditeľa SIS I. Lexu senátu, ktorý vedie sudca Drgonec - senát však opakované žiadosti I. Lexu na začatie konania odmietol. M. Čič však zároveň rozhodol, že meritórne totožným podaním J. Svěchotu sa má zaoberať senát vedený sudcom Šafárikom. M. Čič to zdôvodnil takto: "Nesúhlasím s niektorými médiami, ktoré písali, že ja som zámerne dal inému senátu analogickú vec a nedal som to rovnakému senátu pána Drgonca. Práve preto som to Drgoncovi nedal, aby na tú istú vec existoval len jediný pohľad. Iný senát môže mať predsa iný pohľad." Pritom v tom istom rozhovore samotný predseda M. Čič konštatoval, že ak by oba senáty dospeli k odlišným názorom, "v tejto súvislosti existuje jeden právny nedostatok - že v takých prípadoch nemôže plénum Ústavného súdu o týchto veciach rozhodnúť a prípadne zjednotiť tieto názory."
Fakt, že sa verejné pojednávanie vo veci podnetu J. Svěchotu včera opäť odročilo, určite nie je hodné Ústavného súdu, ale jeho dôstojnosti a ani právnemu systému SR by neprospelo, keby o meritórne rovnakom podnete rozhodli jeho dva senáty rozdielne, pričom ani plénum ÚS SR by nemalo možnosť tento stav odstrániť. Jedným z princípov právneho štátu je totiž aj princíp právnej istoty - jeho obsahom je vytvorenie garancie, že na určitú, právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Ak by na právne relevantnú otázku dal Ústavný súd dve rozdielne odpovede, spochybnil by vlastne to, čo má ochraňovať - teda jeden z príncípov právneho štátu. Je nesporné, že by išlo o vážne zlyhanie orgánu, ktorého poslaním je ochrana ústavnosti a právneho štátu.
(ml)
