e. Viac ako 22 percent Slovákov však nevie, že počas druhej svetovej vojny nacisti systematicky vyvražďovali aj Rómov a ďalších 18 percent dokonca ich vraždenie popiera. Odhady počtu rómskych obetí holokaustu sa pritom pohybujú od 350-tisíc do jeden a pol milióna. V našom myslení sa holokaust spája s ničením židovského etnika. Aj rómsky jazyk má však na toto obdobie svoje pomenovanie - porraimos. Podľahli mu najprv stratou občianskych práv, neskôr sa deportácie väčšinou končili v plynových komorách a mnohé likvidačné opatrenia sa odohrávali aj mimo táborov. V roku 1944 začali úrady na Slovensku zhromažďovať Rómov v zbernom tábore v Dubnici nad Váhom, ale pretože tam vypukla epidémia škvrnitého týfusu, nacisti uvalili na tábor karanténu. Chorých postrieľali, no front sa priblížil skôr, ako stihli ostatných väzňov deportovať do koncentračných táborov či zlikvidovať. Počas vojny však rasová nenávisť prerástla do masakier, v ktorých boli zbúrané celé rómske osady. Ich obyvateľov vystrieľali či zaživa upálili. Zahynuli tak stovky Rómov. Fotografie na výstave Rómsky holokaust In memoriam, ktoré v Okresnom úrade v Kežmarku vystavuje fotograf a básnik Jozef Ravasz, vypovedajú o tom, že ani za posledných 50 rokov sa v živote Rómov veľa nezmenilo. "Rómsky holokaust vo mne vzbudzuje hlboké pohŕdanie tými, ktorí nás vykynožili len preto, že naša pleť je inej farby, hovoríme iným jazykom a iná je naša mentalita," hovorí J. Ravasz, ktorý oslávil na vernisáži päťdesiatiny. Svedectvá z východného Slovenska, zo zaostalých rómskych osád, zachytával Ravasz najskôr len v textovej podobe, neskôr sa neodmysliteľnou súčasťou jeho práce stal objektív fotoaparátu. Jeho výstava sa v Kežmarku končí dnes, potom sa presunie do ďalších slovenských miest.