y Ligy majstrov Lazio opäť v starom dobrom vydaní. Čiastkový skrat po sedemnásťzápasovej úspešnej šnúre nezanechal na Erikssonových hráčoch takmer žiadne psychické stopy. Víťazstvo 2:0 nad čoraz viac z formy hrajúcim francúzskym vicemajstrom bolo zaslúžené. Marseille, víťaz tejto súťaže spred šiestich rokov, má vnútroklubové problémy, ktoré zasiahli citlivú oblasť: vzťah tréner - hráči. Koučovi Rolandovi Courbisovi viacerí futbalisti vyčítajú zaujatosť. V stredu sa v jeho zostave prekvapujúco neobjavil od začiatku pracovitý Maurice, inak hnací motor Olympique, ktorý sa nedávno presadil v reprezentačnom drese proti Chorvátsku. Aj skúsený Talian Ravanelli, ktorý má v pláne vrátiť sa domov a zabojovať o miestenku do Zoffovho tímu na európsky šampionát 2000, zahrieval lavičku pre náhradníkov. Courbisovu dôveru dostal iba na záverečnú polhodinu. Prinajmenšom rozpačité trénerovo rozhodnutie v úvode veľmi nenasvedčovalo tomu, že by to jeho mužstvu bez tejto dvojice nešlo. Ich spoluhráči spustili na Marchegianiho bránku solídny tlak, ale po neuznanom góle Diabaru pre ofsajd sa predčasne upokojili a obojstranne opatrná hra v strede ihriska na dlhý čas divákov vyslovene nudila. Rímsky remízový zámer bol pritom jasný už z rozostavenia: 4 - 5 - 1. Systém "všetko na Salasa" nevychádzal, lebo Fischer čílského kanoniera nespustil z očí. Švédsky tréner Eriksson však správne postrehol dvadsaťminútovú krízu súpera, "vytlačil" stredovú formáciu ešte viac dopredu, čo bol nakoniec kľúč k prečísleniu marseillskej obrany. V medzihre Olympique pripomínal pražskú Spartu. Pozvoľna prenechal priestor i iniciatívu Laziu a dve chyby v defenzíve ho položili na lopatky. Kde sa podela minulomesačná francúzska tvorivosť, elegancia a nadšenie, ktoré uzemnili na tomto mieste napríklad Manchester United? Isté je len jedno - hneď včera rezignoval na svoju funkciu tréner Courbis. MIROSLAV BUKOV