vo svojej žiadosti, adresovanej prvému mužovi Svetovej banky Jamesovi Wolfensonovi, túžbu vyjadrovať svoje názory bez zábran. Znepokojenie vyjadril aj nad zníženým rozpočtom banky na ekonomický výskum, ktorý bol "mozgovým laboratóriom" celej banky v globálnom boji proti chudobe na Zemi. "Som presvedčený, že v tejto chvíli môžem byť najviac efektívnym vtedy, keď budem môcť svoje myšlienky vyjadriť bez inštitucionálnej zodpovednosti voči Svetovej banke," vyhlásil v tejto súvislosti Stiglitz. Jedným z najznámejších sporov medzi Stiglitzom, MMF a administratívou prezidenta Clintona bola snaha Svetovej banky zaviesť kontroly kapitálových tokov v čase, keď bol polooficiálny "washingtonský konsenzus" medzi uvedenými organizáciami za odstránenie prekážok pohybu kapitálu. Stiglitz kritizoval "záchrannú" politiku MMF, charakteristickú razantným zvýšením sadzieb a sprísnením fiškálnej disciplíny štátu, či ekonomickú pomoc USA krízou postihnutému Rusku.