Keď sa denník SME opýtal veliteľa ruských leteckých síl generála Anatolija Kornukova, ako letec ruskej stíhačky rozlíši z výšky niekoľko tisíc metrov babičku od ozbrojenca, odpovedal: "Babička nemá na základniach banditov čo robiť." A dodal, že žiadne civilné ciele ruské letectvo nebombarduje. V rovnakom okamihu pracoval spolupracovník agentúry Epicentrum, čečenský novinár Hasan, v oblasti dediny Gechi východne od Grozného. Len o niekoľko hodín neskôr poskytol ruským i zahraničným novinárom strašné obrázky natočené na videokameru. Jedno z lietadiel generála Kornukova zakrúžilo nad cestou vedúcou z Gechi do Urus-Martanu, potom lietadlo náhle prudko kleslo a spod krídiel vypálilo raketu na tri idúce autá. V jednom z nich je Hasan. Vyskakuje z auta a natáča dvoch mŕtvych starých mužov. Jednému z nich odtrhla črepina rakety hlavu, druhý muž pripomína skrvavenú kopu šatstva. Biely žigulák na krajnici je prederavený ako sito. Je počuť hukot odlietajúcej stíhačky. O niekoľko hodín neskôr natáča Hasan horiaci činžovný dom v Groznom, potom sa znovu vracia šialenou rýchlosťou do Gechi a ukrýva sa ako všetci obyvatelia, ktorí tu ešte zostali, v pivnici. "Žijeme tu už niekoľko týždňov ako potkany," hovorí jedna zo žien. Objektív sa zahmlieva, v pivnici je vlhko, je v ňom asi štyridsať žien a starcov. Je počuť plač a dunenie bômb. Lietadlá odlietajú a Hasan sa premiestňuje znovu do Urus-Martanu. Je ticho, v objektíve kamery sú len zničené, úplne prázdne ulice mesta. Minister obrany Ruskej federácie maršál Sergejev 23. novembra v Moskve, vzdialenej od frontovej línie 2000 kilometrov, vyhlásil, že ruská armáda nedopustí v Čečensku žiadne krviprelievanie. Bude iba rokovať s obyvateľmi čečenských miest a dedín, ktorí potom sami banditov vytlačia do hôr. "Nepotrebujeme útočiť," zdôraznil minister obrany. Zdá sa, že ruská armáda na to, aby zlomila odpor Čečenov, nepotrebuje podnikať žiadne bojové pozemné operácie a rozhodla sa použiť vyskúšaný afganský variant - zbaviť sa partizánov úplným zničením ich dedín i s obyvateľmi, ktorí v nich zostali. Takmer dokonalá informačná blokáda umožňuje ruským generálom tvrdiť, že civilisti nie sú nijako ohrozovaní. Zahraniční novinári sú pod prísnou kontrolou a v posledných dňoch sa ani jednému z nich nepodarilo do obkľúčenej, bombardovanej časti Čečenska prejsť. V susednom Ingušsku boli vypnuté všetky mobilné telefóny, podľa oficiálneho oznámenia Moskvy preto, že ich používajú čečenskí rebeli. Do Čečenska prenikajú dramatickým spôsobom len čečenskí novinári, ktorých hlas však v Rusku nikto nepočuje. Ani otrasné videozáznamy, ktoré každý deň poskytujú zahraničným médiám, ruskí diváci nevidia. Netušia, že ešte desaťtisíce ľudí sedia v Groznom, Urus-Martane a ďalších obciach v pivniciach a rozbitých domoch. Väčšina z nich je na pokraji hladu. Ak medzinárodná organizácia vrátane OSN tvrdí, že 225-tisíc utečencov v Ingušsku nepredstavuje žiadnu humanitárnu katastrofu, je to výsledok toho, že vinou ruskej cenzúry prakticky nikto nič nevie o státisícoch obyvateľov, ktorí zostali v obkľúčenej časti Čečenska. Informačná vojna sa stala súčasťou vojny skutočnej. Kým medzinárodné spoločenstvo nepochopí, že proti nemu Rusko používa metódu Potemkinových dedín, budú vojnové zločiny pokračovať.

PETRA PROCHÁZKOVÁ,

JAROMÍR ŠTĚTINA,

agentúra Epicentrum, Moskva