Aj po vyhlásení Hillary Clintonovej, že mieni kandidovať, môže málokto položiť ruku do ohňa, že tomu aj tak bude. Ako je známe, prvá dáma Ameriky sa už dlhší čas zaoberá myšlienkou získať v budúcoročných kongresových voľbách v súboji s republikánskym uchádzačom, terajším starostom Rudolphom Giulianim, mimoriadne významný a honosný post v americkom Senáte za jeden z najznámejších štátov - New York. Keď sa na jar tohto roku uvoľnilo miesto po odchádzajúcom demokratickom senátororovi Patrickovi Moynihanovi, začalo sa skloňovať práve meno Hillary Clintonovej, veľmi nadanej a energickej ženy. V prvých prieskumoch verejnej mienky dokonca viedla nad veľmi populárnym starostom, ktorý dokázal na americké pomery skutočný zázrak: podarilo sa mu stlačiť zločinnosť v najväčšej americkej mestskej konglomerácii o polovicu oproti predchádzajúcemu stavu. Lenže po prvých emóciách začali percentá pre prvú dámu klesať. Newyorská tlač a najmä polobulvárny denník The New York Post vyštartovali takmer otvorene do kampane proti jej kandidatúre. Výhrady sa dali zhrnúť do nasledujúcej vety: Ako si Hillary osobuje vôbec právo na kandidatúru za štát New York, z ktorého nepochádza?
Prvá dáma sa narodila v štáte Illinois, a keď sa vydala za spolužiaka Billa Clintona, usadila sa s ním v jeho domovskom štáte Arkansas. Tam pracovala ako vynikajúca právnička a Bill sa stal guvernérom. Z hlavného mesta tohto štátu, Little Rocku, dobyli v roku 1992 práve washingtonský Biely dom. Zatiaľ majú Clintonovci v New Yorku len nedávno kúpený dom.
Hillary neušlo, že v New Yorku sa demokrati tešia podpore židovskej obce. Aby si ju ešte viac upevnila, nedávno navštívila Izrael. Cesta vyzerala veľmi sľubne, ale skončila sa takmer medzinárodným fiaskom. Hillary sa stretla na Západnom brehu rieky Jordán, sčasti ešte okupovanom izraelskými vojakmi, aj so Suhou, manželkou palestínskeho vodcu Jásira Arafata. Tá vo svojom prejave poznamenala, že izraelskí vojaci sa dopúšťali na okupovaných častiach mnohých nehorázností, a že dokonca používali jedovatý plyn, čím spôsobili mnohým Palestínčanom rakovinu… Hillary mlčala a práve to sa neskôr hodnotilo ako jej veľký prešľap. Bránila sa slovami, že nemohla k tomu nič povedať, lebo každé jej vyjadrenie vraj mohlo naštrbiť prebiehajúci mierový proces. Lenže mesto New York okamžite zaregovalo. Od spomínaného incidentu, presnejšie od 11. novembra, zostáva Hillary za starostom Giulianim najmenej o sedem percent. Dick Morris, jeden z najgeniálnejších politických lobistov, ktorý bol jeden čas aj stratégom Billa Clintona, nevidí jej prípadnú kandidatúru veľmi ružovo. Tvrdí, že nemá čo Newyorčanom ponúknuť a že celá vec okolo jej nového politického účinkovania vyplýva z nedobrého psychického stavu Clintonovcov.
Lenže Hillary predvčerom na stretnutí s členmi newyorskej učiteľskej federácie na otázku jej predsedníčky Randi Weingartenovej, či teda áno, alebo nie, po dlhšom odmlčaní, ale vzápätí so širokým úsmevom do mikrofónu povedala: "Yes, mienim kandidovať." Dodala, že oficiálne kandidatúru oznámi krátko po Novom roku… Či sa tak aj naozaj stane, ešte stále nie je isté, pretože ak by percentá Rudolpha Giulianiho ešte stúpali, musela by sa Hillary nad všetkým zamyslieť. Hlavný problém, ktorým je zaťažená, vyviera vraj z jednej charakteristickej spoločnej črty Clintonovcov: nevedia prehrávať. MICHAL HAVRAN