BRATISLAVA (SME - kr) - Skutočnosť, že na Slovensku by 86 percent opýtaných nechcelo mať za suseda Róma, v mnohých prípadoch nehovorí len o teoretickom postoji, ale o aj každodennej segregácii rómskej menšiny. Podľa odborníkov možno v úradnej evidencii Rómov diskriminačne označovať a pritom priamo neporušiť zákon o ochrane osobných informácií. Ten zakazuje viesť zoznamy obyvateľstva na základe etnických, národnostných či rasových kritérií. Rómsky pôvod sa však dá v evidencii určiť aj na základe osobitných znakov. Ako príklad možno uviesť postup prednostu Okresného úradu v Kežmarku Jána Soliara, ktorý nedávno zverejnil štatistiky o pôrodnosti Rómov. Ako zdroj uvedených čísel tajomník prednostu uviedol miestnu matriku. Dodatočne pripustil, že nejde o štatistiky, ale len o odhady a uvedené čísla nemôžu byť presné. "Takouto metódou sa dá určiť rómsky pôvod s presnosťou asi 95 percent. Výnimku tvoria priezviská ako Horváth, Kováč a podobne, pri ktorých môže ísť o Róma aj Neróma. Ktoré priezviská sú rómske, je známe od dôb Márie Terézie, lebo tá nechala urobiť sčítanie Rómov podľa žúp," zhodnotil výpovednú hodnotu takýchto údajov autor štúdie o rómskych priezviskách etnológ Arne Mann. Možnosť, že obce by využívali evidenciu Rómov podľa priezvisk A. Mann pripustil, ale jeho skúsenosti z terénu hovoria, že v obciach poznajú jednoduchšie a presnejšie metódy: "Umožňuje im to skutočnosť, že Rómovia žijú oddelene. Obce ich tak môžu evidovať podľa ulíc či domových čísel." V poslednom čase sa objavilo viacero odhadov vydávaných za štatistiky, ktoré mali podporiť prognózy o prudkej zmene podielu Rómov na celkovej populácii. Rómski aktivisti ich označili ako neodborné, účelové a vychádzajúce z odhadov: "Nezohľadňujú napríklad nízku priemernú dĺžku života Rómov, ktorú u mužov odhadujeme na 55 rokov, u žien na 59 rokov a vyššiu úmrtnosť rómskych detí."