nejaké ťažšie ekonomické obdobie. Fond vyzval Britániu, aby dávala pozor, ako sa bude vyvíjať tok verejných výdavkov. Okrem toho MMF odporučil Bank of England, aby ešte zvýšila úrokovú mieru v krajine a tým zabránila prehrievaniu sa ekonomiky. Britská centrálna banka od septembra tohto roka od septembra dvakrát sprísňovala menovú politiku krajiny, keď zdvihla sadzby o 0,5 percentuálneho bodu. Tieto zvyšovania mali mať preventívne vplyv na kontrolu rastu inflácie. Cielená miera inflácie centrálnej banky je na úrovni 2,5 percenta, pričom rast cien v krajine je ešte hlboko pod touto hranicou. Fond tvrdí, že otázkou nie je, či v Británii treba pristúpiť k zvýšeniu úrokovej miery, ale kedy by sa tak malo stať.
Medzinárodný menový fond svoje varovanie, ktoré adresoval Veľkej Británii, odôvodnil tým, že rast ekonomiky nespôsobuje jej vnútorná sila, ale cyklické faktory. Fond tvrdí, že rast výkonu hospodárstva je do veľkej miery spôsobený tým, že Briti viac míňajú, keďže si myslia, že najhoršie už majú za sebou.
Na druhej strane Medzinárodný menový fond privítal opatrný prístup britskej vlády k verejným výdavkom, ktorý avizoval minister financií Gordon Brown. Okrem toho je fond spokojný so štrukturálnymi reformami, ktoré spôsobili, že účet verejných financií skončil s prebytkom. Súčasťou týchto reforiem bola zmena postavenia Bank of England, ktorá získala nezávislosť pri určovaní sadzieb v krajine.
Zo správy MMF vyplýva, že z dlhodobého hľadiska by britská ekonomika mala byť na dobrej ceste. Ale z krátkodobého jej hrozí niekoľko rizík. Rast hrubého domáceho produktu Británie a exportu, boom spotrebiteľského dopytu a pokles miery nezamestnanosti môže spôsobiť rast inflačných tlakov.
