BRATISLAVA (SME - dd) - Výrazné problémy, ktoré sa tento rok očakávali v Slovenských elektrárňach v otázke cash-flow, teda finančných tokov, riešila táto štátna firma dvoma hlavnými spôsobmi - prvým z nich je pokračovanie v naberaní stále nových úverov, druhým je podriadenie obchodnej politiky negatívnemu finančnému stavu podniku. Okrem toho sa začalo v elektrárňach s prísnym znižovaním nákladov. Aj napriek tomu majú elektrárne väčšie problémy, než bola ich pôvodná predstava - docháza totiž k výraznému zhoršovaniu platobnej disciplíny v Stredoslovenských a Východslovenských energetických závodoch.

Pôvodné finančné plány Slovenských elektrární rátali s tým, že asi 13-miliardový očakávaný negatívny cash-flow za tento rok budú kryť okrem iného aj predajom akcií Globtelu či dovozom surovín prostredníctvom deblokácií ruského dlhu. Ani jedna z týchto ciest však nevyšla. Ako v rozhovore pre SME uviedol generálny riaditeľ Slovenských elektrární Štefan Košovan, spoločnosť si cash-flow začala vylepšovať predplatbami za export elektrickej energie. Takýmto spôsobom sa jej tento rok podarilo získať 50 mil. USD. Zmenu v obchodnej politike začínajú elektrárne aj pri nákupoch, kde sa rozhodli od dodávateľov tvrdo požadovať tzv. dodávateľské úvery. Podľa Košovana chcú elektrárne napríklad uhlie nakupovať tak, že zaň budú platiť až 180 dní po dovezení. Na tento účel už elektrárne vyhlásili aj medzinárodný tender. Fakticky by to znamenalo, že elektrárne za suroviny zaplatia, až keď z nich vyrobia energiu a tú predajú. V oblasti znižovania nákladov elektrárne obmedzili náklady aj na také činnosti ako propagácia či iné služby a sústreďujú sa len na nevyhnutné náklady. K obmedzeniu došlo aj v oblasti investícií. "Pozastavili sme všetko okrem dostavby Mochoviec a rekonštrukcie Bohuníc," oznámil Košovan. Jedinou novou investíciou je rekonštrukcia vysokonapäťovej linky Varín - Sučany. Aj napriek tomu však Košovan priznáva, že záporný cash-flow sa elektrárňam nepodarilo celkom riešiť. Doteraz ho riešili novými úvermi, objem ktorých sa za prvých deväť mesiacov zvýšil asi o 5 mld Sk. To však podľa Košovana asi nebude stačiť, a preto má k záveru roka naplánované ešte ďašlie rokovania s bankami o poskytnutí nových úverov.

Okrem cash-flow sú však momentálne veľkým problém aj kurzové straty elektrární. "Tie tvoria 21 percent našich nákladov. Len na porovnanie, rovnako 21 percent tvoria aj náklady na nákup surovín a ostatných vstupov do výroby," povedal Košovan. Problém kurzových strát chcú elektrárne riešiť výraznejšou exportnou orientáciou, čo im má zabezpečiť devízové príjmy.