Kompromisom sa skončila konferencia ministrov vnútra nemeckých spolkových krajín z radov CDU a SPD v Görlitzi o riešení otázky odsunu utečencov. Podľa návrhu Waltera Zubera z vládnej SPD, ministra vnútra Porýnia-Falcka, môžu utečenci žijúci dlhodobo v Nemecku bez oficiálneho štatútu uchádzača o azyl za určitých podmienok získať trvalé povolenie na pobyt. Odmietnutých uchádzačov o azyl však budú oproti dnešnému stavu rýchlejšie odsúvať do domovských krajín. Ilegálni utečenci s deťmi, ktorí pricestovali do Nemecka pred 1. júlom 1993 a bezdetní azylanti, ktorí sa v krajine zdržiavajú od 1. januára 1990, získavajú legálny štatút s pracovným povolením. Jedinú výnimku tvoria utečenci z bývalej Juhoslávie.
Dohoda sa týka približne 20 000 cudzincov. Spolkový minister Otto Schily sa v rámci kompromisu s opozičnými kresťanskými demokratmi, presadzujúcimi sprísnenie azylového zákona, zaviazal na odsun albánskych utečencov z Kosova "vo veľkom rozsahu" v nasledujúcom roku. Približne 180 000 Albáncov by sa po dosiahnutej dohode s poverencom OSN pre Kosovo Bernhardom Kouchnerom malo vrátiť do svojich domovov, pričom Nemecko sa zaviazalo doplniť policajný kontingent pre posilnenie tamojšej civilnej správy o 210 mužov.
Otto Schily je v pozícii nečlena SPD veľmi neortodoxným zástancom "sociálnej" politiky vlády. Zatiaľ, čo sa červeno-zelená koalícia snaží o integráciu cudzincov do nemeckej spoločnosti a má záujem napraviť pošramotenú povesť v zaobchádzaní s nimi, Schily dáva opozičným stranám CDU a CSU zámienku na požadovanie tvrdšieho azylového zákona. Jednotlivé pravicové kruhy spochybňujú právo na politický azyl ako jedno zo základných ľudských práv a minister vnútra svojím posledným rozhodnutím mieri rovnakým smerom. Na druhej strane sa začne pre všetkých zástancov liberálnych zákonov vo vzťahu k cudzincom od 1. januára 2000 prakticky "nová doba". Reformou zákona o štátnom občianstve sa zmení dnes už anachronický princíp "krvi" pri udeľovaní štátneho občianstva, ktorý považoval napríklad aj tretiu generáciu v Nemecku narodených Turkov, na princíp "ius soli". Nemcom sa teda môže stať každý, kto sa narodí na území Spolkovej republiky alebo tu dlhodobo žije. Problémom však naďalej zostáva integrácia cudzincov do spoločnosti. Ide o otázku výučby nemčiny a náboženského vyučovania. Nie je totiž zvláštnosťou, že napríklad cudzinky, ženy v domácnosti, žijúce viac ako 20 rokov v Nemecku, nedokážu komunikovať s nemeckým okolím. Preto požaduje berlínska poverenkyňa pre cudzincov Barbara Johnová (CDU) prijať zákon o podpore integrácie, ktorý by povinne požadoval navštevovanie jazykových kurzov financovaných zo spolkového rozpočtu. RICHARD MENCZER, Berlín
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
