Miloslava Kováča právne vedomie v oblasti odkazovania majetku a dedičských záležitostí nie je dostatočné. Pritom s dedičským konaním sa skôr či neskôr stretne každý. Ako hovorí, on sám má väčšinu dedičských konaní takých, kde nedochádza k dedičským sporom a dedičia uzavrú dedičskú dohodu. "Nie je zvláštnosťou, že sa deti dohodnú, že dedičstvo po rodičoch prevezme len jeden z nich, teda zrieknu sa v prospech jedného. Dohôd o zrieknutí sa je v súčasnosti podstatne menej ako kedysi. Ekonomický tlak pôsobí, že si dnes oveľa viac ako kedykoľvek predtým ľudia dozrú na to, aby dostali, čo im patrí, koľko im zákon priznáva." Dedičské konanie vedie z poverenia súdu notár a je vhodné, aby zúčastnení išli na pojednávanie aspoň so všeobecnými znalosťami. Dĺžka konania je individuálna. Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, konanie sa uzavrie o tri až šesť mesiacov. Zdržovanie, na ktoré sa ponosujú mnohí občania, spôsobuje to, že sporné prípady musia riešiť preťažené súdy. Novela Občianskeho zákonníka upravila zákonný podiel najbližších dedičov. Kým predtým museli dostať minimálne tri štvrtiny majetku, dnes je to len polovica. Rozšírili sa teda možnosti poručiteľa nakladať s časťou svojho majetku a odkázať ho tomu, koho si on vyberie. "Nemyslím si, že by sa táto hranica mala ďalej posúvať," hovorí Miloslav Kováč, "pokrvné väzby by mali byť chránené zákonom. Mám aj také skúsenosti, že starí ľudia sa nechajú ľahko ovplyvniť a často by svoje deti bezdôvodne obišli, aj keď nie sú objektívne dôvody na vydedenie." Dôvodom na vydedenie - objektívne neprejavenie záujmu, zahŕňa prípady, keď dieťa nepríde rodiča dlhé roky navštíviť či nenapíše mu ani pohľadnicu. Vydedenie z dôvodu nezriadeného života sa môže niekomu zdať relatívne. Rozhodujúce sú však všeobecne chápané pravidlá dobrého správania. "Počul som o prípade, keď matka nechala svoje dieťa u rodičov a odišla na štyri roky ‘pracovať‘ do Talianska. Ten prípad sa dal objektívne posúdiť ako nezriadené správanie. V prípade disproporcií chápania by však v konečnom dôsledku rozhodol až súd," hovorí Kováč. Ak sa poručiteľ chce vyhnúť problémom pri dedičskom konaní, môže svoj majetok darovať ešte za svojho života. Na Slovensku je to pomerne bežný spôsob odovzdávania majetku. Daň z dedičstva a daň z darovania je rovnaká, čo je tiež zmena oproti minulosti, keď v niektorých prípadoch pripadlo štátu až 55 percent hodnoty dedičstva. V súčasnosti je daň z dedičstva odstupňovaná podľa výšky majetku a predstavuje rádovo okolo 1 až 1,5 percenta. Miloslav Kováč však varuje: "Mnohé odstrašujúce prípady hovoria o tom, že keď už človek nemá majetok, začnú sa obdarovaní správať ináč. Žiaľ, deti sa často správajú k rodičovi podľa toho, aký je majetný." Ľudia by si teda mali nechať aspoň dispozičné právo na svoj majetok. Podľa notárskych skúseností najkomplikovanejšie sú prípady, kde sú deti z viacerých manželstiev. Jedna strana sa často snaží uhrať dedičské konanie tak, aby vylúčila druhú. "Pamätám sa na prípad, kde boli v hre deti z dvoch manželstiev jednej ženy, ktorá ležala na smrteľnej posteli. Manžel chodil neustále žiadať do okresného mesta, aby notár za ňou vycestoval. Bolo to v zime, mínus desať stupňov. Keď sa notár nakoniec dostavil do onej dediny, našiel ženu ležať zabalenú v igelitovom vreci v nevykúrenej izbe. Manžel sa o ňu nestaral, chodil urgovať napísanie testamentu. Bola už v v bezvedomí, závet sa nedal spísať. Po jej smrti sa pri dedičskom konaní objavila zmluva o prevode majetku na manžela. Po šetrení sa však zistilo, že manžel podpis sfalšoval," spomína doktor Kováč. A prízvukuje - netreba nechávať tieto veci na poslednú chvíľu.

BARBORA MAROSZOVÁ