"Podľa Občianskeho zákonníka môže ten, kto spisuje závet - poručiteľ - závet napísať vlastnoručne (tzv. holografný), vtedy ho musí vlastnoručne podpísať. Ak ho zriadi v inej písomnej forme (tzv. alografný), napríklad ho napíše na písacom stroji alebo na počítači (tento úkon môže preňho urobiť advokát), musí ho vlastnoručne podpísať za prítomnosti dvoch svedkov, ktorí závet tiež podpíšu. Svedkovia si musia byť vedomí, aký dokument podpisujú. Ďalší spôsob je spísanie závetu formou notárskej zápisnice v notárskej kancelárii. Zápisnicu podpíše poručiteľ a notár. Vo všetkých prípadoch musí závet obsahovať deň, mesiac a rok spísania, inak je neplatný."

Čo ak človek nevie alebo už nemôže písať a čítať?

"Táto okolnosť musí byť v závete spomenutá. Poručiteľ prejaví svoju vôľu pred tromi svedkami. Závet sa mu musí prečítať a svedkovia ho musia podpísať. Osoba, ktorá závet prečíta, ho nesmie zároveň napísať. Spôsob, akým poručiteľ potvrdil, že ide o jeho poslednú vôľu, musí byť tiež v závete uvedený. Napríklad, že kývol hlavou alebo zdvihol ruku."

Kto môže v týchto prípadoch svedčiť?

"Svedkami musia byť osoby, ktoré sú plne spôsobilé na právne úkony, teda plnoleté a duševne zdravé. Nemôžu to byť dediči ani osoby nemé, nepočujúce, nevidomé a tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí."

Ako sa postupuje, ak sa závet spíše formou notárskej zápisnice?

"Tento spôsob sa podľa mojich skúseností využíva najčastejšie. Notársku zápisnicu vyhotoví na žiadosť občana hociktorý notár na Slovensku. Poručiteľ ju v jeho prítomnosti podpíše a tá ostane uschovaná v jeho kancelárii."

Občiansky zákonník pozná dedenie zo zákona, dedenie zo závetu alebo dedenie z oboch dôvodov. Dedičmi zo závetu sú osoby priamo spomenuté v dokumente. Kto sú dediči zo zákona?

"Rozlišujú sa štyri skupiny dedičov zo zákona. V prvej skupine sú deti a manžel (manželka) poručiteľa, každý z nich rovnakým dielom. Ak nežijú, dedia ich deti a ich potomkovia. Ak nededia títo, nastupujú dediči druhej skupiny. Sem patria rodičia poručiteľa a osoby, ktoré s ním žili aspoň rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak niet dedičov v týchto kategóriách, dedia v tretej skupine súrodenci. Až do štvrtej skupiny dedičov patria prarodičia a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia, teda strýkovia, tety, synovci a netere."

Čo ak sa človek rozhodne vydediť niektorého zo zákonných dedičov?

"Musí spísať listinu o vydedení, pre ktorú platia obdobné predpisy ako pre závet. Občiansky zákonník stanovuje, že potomka možno vydediť, ak sa o poručiteľa nepostaral v rozpore s dobrými mravmi v čase, keď objektívne pomoc potreboval, ak oňho neprejavoval záujem, bol odsúdený za úmyselný trestný čin, prípadne ak ‘trvalo vedie neusporiadaný život‘. Osoby, ktoré úmyselne spáchali trestný čin voči poručiteľovi, jeho manželovi (manželke), deťom alebo rodičom, sú z dedičstva vylúčené zo zákona a dediť môžu až po odpustení tohto činu poručiteľom."

Ako upravuje zákon postup pri nadobúdaní dedičstva?

"V skratke: príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie príslušnému súdu. Súd poverí úkonmi v konaní o dedičstve notára, ktorého povinnosťou je nájsť všetkých prípadných dedičov a ktorý vedie dedičské konanie. Občania sa často sťažujú na konanie notára, najmä na zdĺhavosť tohto procesu, a robia zodpovedným práve notára za príliš dlhé lehoty. Často sú však sťažnosti na notárov neopodstatnené, pretože konanie o dedičstve má svoju procesnoprávnu úpravu, ktorá determinuje celý postup. Rád by som ešte pripomenul, že občan nededí po pozostalom len plusy, ale rovnakým postupom aj mínusy, teda dlhy a záväzky, a to až do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovedný je aj za primerané náklady spojené s pohrebom." (mar)