štátu, ktorý si musel hranice vybojovať vo vojne so Srbmi. Svoj absolútny rešpekt si založil na gloriole prezidenta-osloboditeľa, aby potom svoj vplyv uplatnil vo všetkých sférach. Od vojny však uplynulo takmer päť rokov a metódy demokracie kombinovanej s vodcovským princípom, ktoré vyniesli Tudjmanovi kritiku doma, a najmä v zahraničí, už zrejme nemajú budúcnosť. Široké právomoci prezidenta v praxi znamenali, že bez kontroly Tudjmana a jeho družiny sa neobišla žiadna sféra spoločenského života - Chorvátske demokratické združenie (HDZ) malo prsty vo všetkom - od privatizácie cez kontrolu médií až po vymenovanie šéfa národného futbalového mužstva. (Slovenský čitateľ to napokon dôverne pozná z vlastnej skúsenosti.) Aj keď sa Chorvátsko snažilo dištancovať od Balkánu a primknúť sa čo najužšie k Európskej únii, zožalo opakovanú ostrú kritiku Západu za prechmaty voči základom demokracie, zaobchádzanie so srbským obyvateľstvom i neochotu spolupracovať s haagskym tribunálom. Druhé zvolenie Tudjmana do funkcie prezidenta v roku 1997 sa odohralo podľa scenára obvyklého v postkomunistických krajinách - hoci samotné hlasovanie prebehlo podľa pravidiel, predvolebnú kampaň poznamenala totálna prevaha Tudjmana vo verejnoprávnych médiách, najmä vo vplyvnej televízii, ktorej vedenie je v rukách vládnej moci.
Koniec Tudjmanovej éry prichádza nenáhlivo a akosi "prirodzenou cestou". Opozícia i vládna strana s rešpektom voči chorému vodcovi uzatvárajú dohodu o jeho "zneschopnení" a zintenzívňujú prípravy na parlamentný volebný boj, z ktorého môže vzísť nová politická éra - éra demokracie viacerých strán. "Napokon sme Stredoeurópania," poznamenal Vlatko Pavletič, Tudjmanov pravdepodobný dočasný zástupca, keď v piatok vyzval opozíciu i vládnu stranu na férovú predvolebnú kampaň. Spomalenie reformy a chyby, ku ktorým došlo - analytici sa nevyhýbajú pojmu kleptokracia - sú však dedičstvom, ktoré si Chorváti ponesú ďalej.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
