V Ústí nad Labem už vyše mesiaca stojí múr. Ťažko nájsť dôvod, prečo sa o rómskej problematike začalo diskutovať v európskom, ba svetovom meradle až po tom, keď sa postavil jeden nepodarený plot. Nestačilo, že už predtým zomreli Rómovia len pre farbu pokožky? Asi nie. Ľudia ale veria symbolom a na Matičnej im jeden taký postavili, aj keď je to skôr akýsi zákrpok, ktorý sotva uspokojí tých, ktorým sa idea múru pozdáva. Stačí však na to, aby sa verejnosť vedela k téme postaviť - či už za múr, alebo proti. Vznikol mediálny humbuk, ktorý si žije svojím životom. Čo sa týka múrov, na Slovensku sa skutočne nemôžeme tešiť z toho, že susedovi skapala koza. Aj u nás jeden v Ratnovciach pri Piešťanoch stojí, akurát je o ňom ticho.
Zahraničnopolitické priority Českej republiky sú v tejto chvíli ohrozené plotom, ktorý sa rozhodli postaviť radní páni z malej mestskej časti. Desať rokov po revolúcii sa to dá chápať aj ako jeden z výdobytkov demokracie. Regionálna politika to môže dotiahnuť cez parlament a vládu až do Bruselu. Skúsme si predstaviť, že by sa nejaký starosta postavil napríklad ešte aj v roku 1988 proti vláde, strane a vlastne celému socialistickému bloku. To je predstava z ríše rozprávok a východoeurópske krajiny dnes už v tejto ríši žijú.
Nenápadný regionálny pôvab kauzy Matičná je ale len osamelou kapitolou príbehu, v ktorom najprv mnoho Rómov zahynulo v II. svetovej vojne v koncentrákoch, potom sa ich 40 rokov komunisti snažili perverzne domestikovať a po revolúcii si Rómovia aj gadžovia začali všetko uvedomovať. Začarovaný kruh, z ktorého sa zatiaľ nedokázala vymotať ani jedna postkomunistická krajina. Na Matičnej vyrástol plot a zrazu sa mnoho ľudí snaží ponad tento plot pozrieť. Výhľad je otrasný. Ulica je rozdelená a na oboch stranách sú nešťastní ľudia. Boja sa jeden druhého.
MAREK CHORVATOVIČ
