u je teraz jedna ulica v Ústí nad Labem symbolom rasizmu v Čechách. Ulicou, o ktorej sa každý deň píše v novinách, hovorí v rádiu a televízii.

SLÁVNY MÚR ZA VEĽA NESTOJÍ

Na prvý pohľad prekvapí, že múr nie je ani príliš veľký - vysoký je len 180 centimetrov, postavený z keramických tvárnic. Napriek tomu, že nenarástol do pôvodne naplánovanej výšky štyroch metrov, dôležité je to, že vôbec existuje. "Ten múr je nasiaknutý zlom," hovorí Peter Jano a znechutene sa naň pozerá. Peter Jano je jedným z aktivistov Grémia rómskych regionálnych predstaviteľov, ktorí pri múre v stanoch "bývali". Jedenásť rómskych aktivistov si rozložilo svoje stany medzi dvoma blokmi neplatičov nájomného. V strede malé ohnisko, kúsky dreva a vrece s briketami. Okolo demonštrantov behajú malé deti a spoločne so starými pozerajú do ohňa. Novinár zo Slovenska je pre nich zaujímavá návšteva, ťažko v Čechách nájdete Róma, ktorý by nemal na Slovensku rodinu. Aká je situácia Rómov na Slovensku? Ako sa u vás v novinách píše o Rómoch? Píšete tam aj o Matičnej? Že vraj Schustera má vymeniť Mečiar, ozve sa "dobre informovaný zdroj". Aktivisti spávajú maximálne štyri hodiny denne, ale dôvody, pre ktoré sa odhodlali stanovať, im dodávajú obrovskú vnútornú silu. Celú situáciu prežívajú veľmi emotívne. Nezdá sa však, že by mali zo strany Rómov dostatočnú, širšiu podporu. Sympatizanti im ju vyjadrujú len jednotlivo. Vzhľadom na to, že v Čechách žije asi 250-tisíc Rómov, o akomsi hnutí, ktoré svojou aktivitou dokáže majoritu presvedčiť o dôležitosti svojich požiadaviek, nemôže byť ani reč. Občas niekto prinesie jedlo, občas prídu aj gadžovia a Rómov povzbudia. Sú to však len izolované akcie, ktoré aktivistov potešia, nedá sa im pripisovať väčšia dôležitosť. Akékoľvek plány alebo požiadavky zo strany rómskych iniciatív doplácajú na politickú a názorovú roztrieštenosť. Za všetko príklad: Keď jednému z aktivistov Josefovi Dunovi, ktorého každý oslovuje Gándhí, zazvoní mobilný telefón a ozýva sa spolupracovník, ktorý je v tej chvíli so šéfom rómskeho grémia Ondřejom Giňom u českého premiéra Zemana, ako prvé sa dozvie, že šéf Rómskej občianskej iniciatívy Emil Ščuka a predseda Spoločenstva Rómov na Morave Karel Holomek sa Giňovi posmievali za to, ako je oblečený. Duna len krúti hlavou.

PRERUŠENÝ PROTEST

"Ideálne riešenie tu už neexistuje," tvrdí Milan Knotek, hovorca magistrátu Ústí nad Labem, pred ktorého kanceláriou stoja už pár mesiacov húfy novinárov. A on vystupuje s nadhľadom, suverénne, situácia v Ústí si vyžaduje profíka. Päťročná novinárska prax a každodenný nával žurnalistov z celého sveta zocelili jeho vystupovanie presne podľa nekompromisného postoja mesta, ktoré si úzkostlivo stráži svoje právomoci prináležiace mu zo zákona. "Ak odstránime plot, tak to nebude mať súvis so summitom v Helsinkách a s tým, že to povedal pán Verheugen," vyznačuje Knotek mantinely úsťanského magistrátu. Mesto sa má o Matičnej s vládou dohodnúť do konca novembra a podľa jeho slov sú obe strany už vo finále. Hovorca je spokojný s novým vládnym vyjednávačom Zářeckým. Petr Uhl, ktorý za vládu vyjednával pred vymenovaním Zářeckého, je podľa neho militantným fanatikom, ktorý dramatizáciou rasizmu poškodil Českú republiku. Uhl má podľa neho veľký podiel na tom, že česká spoločnosť je v zahraničí vnímaná ako xenofóbna. "Nemám potrebu reagovať na takéto výroky, nie som politik, som štátny úradník a robím svoju prácu," povedal Uhl, ktorý nakoniec Knotkov výrok označil za komický.

Vyjadrenia demonštrantov na Matičnej boli jasné "kým tu bude múr stáť, my neodídeme". Nakoniec ale bolo všetko inak. 12. novembra 1999 sa ich vodca Ondřej Giňa s českým premiérom Milošom Zemanom dohodol na tom, že svoj protest do konca novembra prerušia. Ak múr dovtedy nerozoberú, budú pokračovať. Peter Jano teraz tvrdí, že múr má po demontáži skončiť kdesi v ošipárni. S úsmevom na tvári popustí uzdu fantázii. Možno sa raz bude predávať, tak ako sa kedysi predávali úlomky z berlínskeho múru. Bude z toho kšeft, pretože tento múr bude svedkom udalosti, ktorú by si české dejiny mali zapamätať. To, že pomerne často používané porovnávanie múru v Matičnej s berlínskym múrom berú aj rómski aktivisti, potvrdzuje tiež Josef Duna. Medzi demonštrantmi má v neprítomnosti šéfa rómskeho grémia jednoznačne najväčšiu autoritu. Šedivé strnisko, cigareta, nakrivo posadené okuliare a nápadná podoba so známym českým publicistom Jiřím X. Doležalom. V spôsobe reči i vo vystupovaní. "Múr v Berlíne rozdeľoval dva spoločenské systémy, múr na Matičnej rozdeľuje čiernych a bielych," tvrdí sŕkajúc čiernu kávu. Pred chvíľou ju dostal od jedného z priateľov. "Veľmi pekne ďakujem, postavím ti za to plot," ironicky utrúsi. Podľa úsťanského hovorcu Knotka na Matičnej nie je múr, ale plot. "V Berlínskom múre neboli východy a vchody ako na Matičnej, to je hlúpa paralela. Geto to tiež nie je," hovorí Knotek. Demonštrantov označuje za "profesionálnych Rómov alebo Rómov z povolania, jednoducho za aktivistov z iných miest".

ČO BUDE POTOM?

V 98-tisícovom Ústí žije asi 12-tisíc Rómov. V meste nie je ani jedna štvrť, kde by mali Rómovia prevahu, proporčne to vychádza na 12 až 15 percent na štvrť. Knotek tvrdí, že myšlienka postaviť plot na Matičnej ulici, kde v dvoch blokoch neplatičov žije podľa Jana 37 rodín - 80 dospelých, 72 detí a v rámci verejnoprospešných služieb je zamestnaných šesť ľudí, vznikla preto, že táto komunita bola "neprekonateľná" v hlučnosti. Dnes už nikto nerozsúdi, či bol tento nápad v prvom momente bez rasistického podfarbenia alebo nie. Každopádne zúfalý výkrik obyvateľov, ktorí už nemohli zniesť voľnejší životný štýl Rómov z Matičnej, rasový podtext okamžite získal. Zvláštne znie Knotkovo vyjadrenie o ľuďoch z oblasti ľudských práv. Tých považuje za "ľudí, ktorí sú na druhej strane". Toto možno len prerieknutie naznačuje, že na Matičnej vyrástlo čosi viac ako protihluková bariéra, ktorá mala priniesť úžitok obom rozvadeným stranám. A čo bude potom, keď múr padne? "V prvom rade musí zmiznúť, lebo…" povie Duna. Nedopovedaná veta zostane visieť vo vzduchu a odmlka naznačuje čosi radikálne. Mierumilovný Duna rád rozpráva o demokracii, o netolerantnom vzťahu majoritnej spoločnosti k menšine a okrem toho často ostro popisuje fašizmus v Čechách. Má svoje cestičky, vie, že treba lobovať v parlamente, na Úrade vlády, chodí na konferencie. Napokon sa k otázke, čo chcú rómski aktivisti robiť po zbúraní múru, vráti. Okamžite treba riešiť odstránenie všetkých foriem rasizmu v Čechách, reformu v školstve, podporu kultúry, ktorá je ohrozená väčšinovou spoločnosťou. "Dobre vieme, že primátor si zbiera na Matičnej len politické body," hovorí starší muž z Ústí, ktorý sa prišiel na vlastné oči pozrieť na to, ako to na Matičnej vyzerá. "Presne tak," súhlasne prikývne viac hláv.

Je tesne pred zotmením. Chlapci z rómskej strany si kopú o múr loptu. Celkom im to ide. Aspoň na niečo je ten múr dobrý.

MAREK CHORVATOVIČ