ISTANBUL - Podpis Charty európskej bezpečnosti, jedného z kľúčových dokumentov summitu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), včera predbežne odložili na dnešné ráno. Výkonný predseda OBSE Knut Vollebaek odklad podpisu oznámil hneď na začiatku rokovania ešte predtým, ako odzneli vystúpenia Borisa Jeľcina a Billa Clintona. Jeľcin a Clinton na neskoršej schôdzke nedospeli k žiadnemu kompromisu. Clinton vyslovil po schôdzke nádej, že sa im do dneška podarí dosiahnuť pokrok. "Prezident Jeľcin, jedným z mojich najsilnejších zážitkov bolo, keď ste sa postavili na ten tank v Moskve, keď chceli ruským ľuďom vziať slobodu, a povedali ste tým ľudom - môžete to urobiť, ale najprv ma musíte zabiť. Ak by vás vtedy nezvolili za prezidenta, ale uväznili, verím, že každý líder za týmto stolom by sa za vás a slobodu v Rusku postavil, a nepovedal, nuž, toto je vnútorná záležitosť Ruska". Ak by však aj došlo ku kompromisu, Jeľcinov podpis pod chartou nebude, pretože ruský prezident už včera z Istanbulu odcestoval a ruskú stranu nechal zastupovať ministrom zahraničných vecí Ivanovom. Jeľcin skrátil stretnutie s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom. Na stretnutí, ktoré netrvalo ani desať minút, "Jeľcin hneď na začiatku povedal, že k tomu, aby sa štátnici porozprávali, potrebujú čas," povedala hovorkyňa prezidenta Chiraca Catherine Colonnová. "Navrhujem vám, aby sme sa stretli v Paríži 21. decembra, musím sa vrátiť a starať sa o Čečensko," citovala Colonnová Jeľcina. Knut Vollebaek odmietol špecifikovať prekážky brániace podpisu charty s tým, že ide o príliš delikátne záležitosti nesúvisiace priamo s chartou, ale so "širším kontextom".
"Nemôžeme veľa povedať, neviem, čo sa stane v nasledujúcich 24 hodinách," povedal včera novinárom európsky komisár Chris Patten. Na otázku, či k podpisu vôbec dôjde, komisárska EÚ Tarja Halonenová ubezpečila, že technická charta je pripravená a ona v podpis dúfa, avšak nemôže ho zaručiť. Podľa informovaných zdrojov si Rusko dalo podmienku, že chartu podpíše len v prípade, že summit OBSE neprijme rezolúciu obsahujúcu stanovisko ku kríze v Čečensku. Podmienky, na ktorých sa väčšina svetových lídrov zhodla, zhrnul komisár Patten do troch bodov: ukončenie vojny, začiatok politického dialógu a otvorenie cesty humanitárnej pomoci čečenským utečencom. Na otázku, či Rusko dalo OBSE záruky, že bude obnovená jej misia v Ingušsku, odpovedal Patten slovom "nie". Ruský minister obrany Igor Sergejev, ktorý je členom ruskej delegácie, na otázku, akú úlohu môže OBSE zohrať pri politickom urovnaní čečenského konfliktu, povedal: "Čo tam chcú robiť? Ak my nemôžeme nájsť niekoho, s kým by sme rokovali, ako to chcú urobiť oni? OBSE sa môže podieľať iba na poskytovaní humanitárnej pomoci."
Plenárne vystúpenia svetových lídrov sa prakticky zhodli v kritickom tóne voči Rusku, pričom si ponechali priestor na diplomatické manévrovanie. Francúzsky prezident Jacques Chirac však vyhlásil, že "Francúzsko sa rozhodne, či podpíše alebo nepodpíše tieto dokumenty" (Chartu európskej bezpečnosti a aktualizovanú Zmluvu o konvenčných silách v Európe, ktorej podpis je tiež plánovaný dnes) v závislosti od záverov summitu. "OBSE musí hovoriť predovšetkým pravdu," odpovedal český prezident Václav Havel na novinársku otázku, aké má organizácia prostriedky na presadenie svojich cieľov.
BAŠA JAVŮRKOVÁ, Istanbul
Doplnené z ČTK
