ntantov, po Senáte, druhej komore amerického zákondarného zboru, sa súhlasne vyjadrilo ku krokom Slovenska od minuloročných parlamentných volieb. Iba dvanásť z prítomných - snemovňa má spolu štyristotridsaťpäť členov - sa ešte necítilo na zdvihnutie svojich rúk na odporúčanie významnej politickej podpory pre malú, ale dôležitú krajinu v strednej Európe. Ide však skutočne o zanedbateľný počet.
Kongresmani absolútnou väčšinou vyjadrili zásadný súhlas s postupom Dzurindovej vlády a tým celého Slovenska na ceste k jeho plnému zapojeniu medzi normálne demokratické krajiny. Znenie rezolúcie, ktorá sa ako významný zahraničnopolitický dokument Kongresu zverejňuje v Congressional Record, čo je oficiálny kongresový záznam, vytvára doslova historický predel pre našu krajinu. Každá ďalšia iniciatíva, či už záporná, alebo kladná, bude musieť brať do úvahy utorňajšie hlasovanie snemovne. Predkladateľom rezolúcie bol republikánsky kongresman z Floridy John Mica. Ide o politika so slovenskými predkami, navyše muža, ktorý Slovensko navštívil v poslednom období dva razy. Po prvý raz ešte za vlády Vladimíra Mečiara. Vtedy vznikli okolo jeho cesty v Bratislave aj nejasné šumy, pretože sa zdalo, že aj on sám podľahol prefíkaným metódam veľkého mystifikátora. Napokon pochopil, kto sa skrýva za maskou "demokrata"… Iba prednedávnom prišiel John Mica do Bratislavy znovu a tentoraz si už mohol obraz o Slovensku doplniť jasnými súvislosťami. "Rezolúciou prejavujeme úctu ľudu Slovenska na ceste za správnym cieľom," povedal pred uvádzaním rezolúcie a zároveň žiadal kongresmanov, aby sa k jej obsahu vyjadrili kladne. Po Johnovi Micovi sa ujal slova Benjamin Gilman, republikán a predseda snemovného výboru pre medzinárodné vzťahy. Ten jasne uviedol, že Slovensko si v súčasnosti nič nezaslúži viac ako podporu svojich ambícií na ceste za členstvom v Európskej únii a NATO. Ale potom si vzal slovo šedovlasý konzervatívny demokrat za štát Kalifornia Tom Lantos. Politik maďarského pôvodu, jeden z najväčších znalcov stredoeurópskeho regiónu. Muž, ktorý takisto neraz navštívil Slovensko a zakaždým vyjadroval vehementnú podporu skutočne demokratickým silám nášho štátu. Práve Lantos urobil v snemovni zo Slovenska povestný "the case", teda „prípad“. Tom Lantos hovoril o neľahkej ceste Slovenska za posledných šesťdesiat rokov a najmä vyzdvihol totálny rozdiel medzi rozpadom bývalého Česko-Slovenska a tragickými udalosťami v Juhoslávii. A keď pripomenul kongresmanom, ako zásadovo zapracovala vláda Mr. Dzurindu počas leteckej kampane na jar a v lete tohto roku v Kosove, že umožnila nielen prelety lietadiel NATO, ale aj transport techniky do horúcej oblasti, kongresmani súhlasne prikyvovali hlavami. Lantos svoje vystúpenie vypointoval veľavravnou vetou: "Postoj súčasného bratislavského kabinetu počas vojny v Kosove vytvoril predpoklady na členstvo Slovenska v EÚ a v príhodnom čase aj v NATO." Tento veľký harcovník americkej politickej scény sa vonkoncom netají tým, že sa stal výrazným advokátom súčasného pohybu Slovenska. Napokon, prijatie rezolúcie svojím spôsobom završuje novú podobu americko-slovenských vzťahov. Veď Mikuláš Dzurinda sa v poslednom krátkom období v Amerike dva razy stretol s prezidentom Billom Clintom. Medzitým Slovensko navštívila prvá dáma Hillary Clintonová, v týchto dňoch sa zdržuje v hlavnom meste SR Alexander Vershbow, veľvyslanec USA pre NATO a na budúci pondelok sa do Bratislavy ohlásila aj ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová. A ešte skôr, než skončí svoje volebné obdobie, príde k nám sám prezident Bill Clinton. Slovensko si za jediný rok od minuloročných parlamentných volieb dokázalo vytvoriť celkom nový imidž. A podľa neho sa dostáva Bratislave aj historickej podpory od samotných Spojených štátov. MICHAL HAVRAN
