ého spolku architektov (1971-82), od roku 1969 viedol súkromnú majstrovskú školu, po jej dvoch cykloch od roku 1981 organizuje pre poslucháčov architektúry letný staviteľský tábor vo Visegráde, ktorý existuje dodnes. Pred jedenástimi rokmi založil spoločnosť Károlya Kósa a putovnú školu pre mladých absolventov architektúry. V roku 1991 založil Maďarskú akadémiu umení a stal sa jej prvým prezidentom. V súčasnosti je viceprezidentom Maďarskej komory architektov. Je držiteľom mnohých maďarských (napr. štátna cena za EXPO ‘92) i zahraničných (napr. zlatá medaila Francúzskej architektonickej akadémie) cien."Čo je úlohou architekta, čo je mojou úlohou vo svete ‘mohlo byť‘ a ‘stalo sa‘? Stojím na hranici mohlo byť a stalo sa. Stáť na hranici je pre mňa dôležitejšie, než čokoľvek iné," vyhlasuje v jednej zo svojich prednášok vodcovská osobnosť maďarskej organickej architektúry Imre Makovecz, ktorého tvorba definitívne vstúpila do európskeho kontextu realizáciou jeho Maďarského pavilónu na svetovej výstave EXPO ‘92 v Seville. Dnes prichádza Imre Makovecz do Bratislavy, kde sa zúčastní viacerých podujatí. Jeho program sa začína o 14.15 h prednáškou v seminárnej miestnosti (I. poschodie) na Fakulte architektúry STU. Pokračuje v Galérii K.F.A. na Karpatskej ulici 11, kde sa o 17.00 h uskutoční vernisáž jeho reprezentatívnej výstavy, ktorej súčasťou bude aj prezentácia publikácie s názvom Živá architektúra Imre Makovcza edične pripravená vydavateľstvom Meritum. Zostavovateľ monografie Ing. arch. Peter Pásztor ponúka na šesťdesiatich stranách popri fotografiách, kreslených štúdiách a škicách i pôvodné texty Imre Makovcza, ktoré dokumentujú jeho organické myslenie. "Domnievam sa, že pôvodnou snahou architektúry je vytvoriť architektonický vzťah medzi nebom a zemou, ktorý vysvetľuje a interpretuje ľudské pohyby a miesta a je mágiou so skrytým účinkom na svoje prostredie. Snažíme sa o to, aby sme pripravili cestu architektúre mýtickej doby. Naším cieľom je kompenzácia podvedomej magickej sily technickej civilizácie mimozmyslovými imaginatívnymi silami," tvrdí Makovecz, ktorý svoju filozofiu realizoval na stavbách v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Slovinsku, Poľsku, Nemecku, Francúzsku, Spojených štátoch, ale i na Slovensku - v Dunajskej Strede, kde Makovecz založil projektovú kanceláriu Makona-Slovakia. Sám však v príhovore k slovenským, moravským a maďarským architektom v Lesnom kultúrnom dome vo Visegráde (10. 10. 1993) upozorňuje na nebezpečenstvo epigónstva pri mechanickom preberaní princípov organickej architektúry. "Najväčšou chybou organickej architektúry Karpatskej kotliny môže byť, že bude eklektická, opakujúca sa, keď sa unaví a stane sa hlúpou." Čarovný svet Makovczovej architektúry je blízky cíteniu jeho duchovného súputnika Friedensreicha Hundertwassera, ktorému je však tiež bližšia pavlač živých foriem zo stromov nezbavených vetví, architektúra novej čistinky pre obecné spoločenstvo, než ironická eklektická montáž, ktorá cituje a zosmiešňuje minulosť dediny. "Pri projektovaní je pre mňa dôležité, aby sa nad vstupom objavila tvár vynárajúca sa kdesi z hlbín, za ktorou sa v klenbe lebky, v klenbe nebies ozve hudba, alebo na pódiu divadla Rilkeho anjel," vyznáva sa Makovecz. "Je dôležité, aby sa architektúra neformovala naplňovaním svojho historického narcizmu, žánrových mantinelov, ale aby zjavovala univerzálne, božské úkazy. Je to antropomorfná architektúra, ale v skutočnosti jej antropomorfnosť je rovnaká ako ľudská reč, ktorá sa môže uskutočňovať len prostredníctvom úst a hrdla. Táto architektúra vytvára svet živých vecí stelesnených na hranici medzi nebom a zemou."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
