u antiatómovú politiku. Okrem iného v ňom zdôraznila, že rakúska politika v Bratislave nie je pochopená a je úzko stranícky motivovaná. Rakúsku sa v súvislosti s Jaslovskými Bohunicami nepodarilo pomocou expertov dokázať, že situácia v Bohuniciach je tak vážna, ako Viedeň rada propaguje. Nasleduje jedna výčitka za druhou a list končí veľvyslankyňa radou pre ministerku Barbaru Prammerovú - odložiť vzhľadom na bezvýslednosť rokovaní jej piatkovú návštevu v Bratislave. Viac nebolo treba. Matznerová sa dopustila veľmi vážneho priestupku. Dotkla sa modly a ikony rakúskej politiky - antiatómovej politiky. Zato ju čaká politická inkvizícia. Naznačili to už prvé reakcie, hoci si len málokto položil otázku, či má veľvyslankyňa pravdu. Najviac ich znepokojuje iba to, že nepresadzuje bezhlavú štátnu dogmu ideologického boja proti slovenským atómovým elektrárňam.
Či bude mať tento list následky, je zatiaľ otvorené. Na jednej strane si veľvyslankyňa musí uvedomiť, že takéto témy priam provokujú k tomu, aby skončili v médiách, na druhej strane si treba klásť otázku, na čo veľvyslanci v jednotlivých krajinách sú: aby presadzovali politiku svojej krajiny (čo Matznerová veľmi profesionálne robí) a upozorňovali svoju vládu na vývoj v tej-ktorej krajine. Ak Matznerová písala, že na Slovensku rakúskej antiatómovej politike nikto nerozumie, tak si splnila len háklivú povinnosť. Teraz jej z toho pliesť bič je pomerne úbohé. Prammerová, ktorá atómovú politiku Rakúska riadi s konzekventnou naivitou a nekompetentnosťou, o politickej sensibilite ani nehovoriac, tvrdila, že list veľvyslankyne bol "nedorozumenie".
Matznerová si svojím listom vyrobila palcové titulky a nepriateľov - i keď z jej listu nevyplýva, že by podporovala slovenskú atómovú lobby. Patrí určite k najschopnejším rakúskym veľvyslancom v strednej a východnej Európe. Svoju kompetenciu politickej analýzy týmto listom vlastne len potvrdila. Matznerová je politicky orientovaná doľava. Pochádza z najbližšieho kruhu spolupracovníkov bývalého kancelára a šéfa SPÖ Bruna Kreiského a je veľmi príjemnou alternatívou k mnohým chladným viedenským diplomatom, ktorí sú regrutovaní najmä z bývalých šľachtických rodín monarchie a myslia si, že na diplomaciu majú pokrvný patent. V každom prípade, ak by pani veľvyslankyňa prijala radu, mohla by si rozmyslieť, komu tento list adresuje. Nie všetci sú chápaví.
LUBO FUZAK, Viedeň
(Autor je redaktorom agentúry APA)
