Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa zasadzuje za posilnenie európskej bezpečnosti, upevnenie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu a spoluprácu v hospodárstve, vede, technike a ekológii. OBSE vznikla v roku 1975 ako séria mierových summitov pod názvom Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE). Na prvej vrcholnej konferencii v Helsinkách podpísali zástupcovia 33 európskych krajín, USA a Kanady prvý dokument tzv. helsinského procesu - Záverečný akt. Jeho prijatím prestal byť okrem iného rešpekt k ľudským právam vnútornou vecou štátu a stal sa prvkom medzinárodnej bezpečnosti. Podpis záväzkov komunistickými vládami sa ukázal ako veľmi prospešný pri snahách o demokratizáciu režimov a odvolávali sa na neho skupiny disidentov vrátane Charty 77 v Československu.
Na zmenu bezpečnostnej situácie po páde železnej opony reagovali členské štáty v novembri 1990 prijatím Parížskej charty pre novú Európu, ktorá položila dôraz na individuálne ľudské práva a potrebu rešpektovania práv národnostných menšín. KBSE sa začala transformovať na stálu organizáciu s pevnou štruktúrou a od 1. januára 1995 sa stala jej nástupkyňou Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Najvyšším orgánom OBSE medzi vrcholnými konferenciami je Rada ministrov zahraničných vecí, ktorá sa schádza raz ročne. Stály sekretariát vo Viedni riadi generálny tajomník, ktorým je od júna tohto roku Slovák Ján Kubiš. Hlavným pracovným orgánom je tzv. trojka OBSE, ktorú tvoria ministri zahraničných vecí bývalej, súčasnej a budúcej predsedajúcej krajiny. V tomto roku "trojke" predsedá nórsky minister zahraničných vecí Knut Vollebaek. S rozpadom ZSSR a Juhoslávie vzrástol počet členov OBSE až na súčasných 55. Bývalé Československo bolo signatárom Záverečného aktu. Samostatná Slovenská a Česká republika sú členmi organizácie od januára 1993.
Základnou činnosťou OBSE v bezpečnostnej oblasti je od začiatku 90. rokov diplomatické rokovanie, ktoré má zabezpečiť mierové riešenie sporov a zabrániť konfliktom. V súvislosti s konfliktami na území rozpadajúceho sa ZSSR a Juhoslávie sa činnosť OBSE začala konkretizovať do podoby vysielania pozorovateľských misií. V súčasnosti pracujú dlhodobé misie OBSE v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Estónsku, Gruzínsku, Litve, macedónskom Skopje, Moldavsku, Tadžikistane a Kosove.
Takzvaná preventívna diplomacia, ako sa často pôsobenie OBSE nazýva, býva u časti odborníkov na medzinárodnú politiku a bezpečnosť terčom kritiky. Oponenti OBSE sú presvedčení, že organizácia je vzhľadom na veľký počet členských štátov a pri absencii donucovacích prostriedkov neproduktívna a nadbytočná. (ČTK)
