"Do svidanja," znelo zborovo dúbravským štadiónom za stavu 3:0. Nadšení diváci už zabudli, ako nás mohol v 11. min načať Laktionov. Potom by bolo všetko inak, ale túto partiu tuším nie je možné zlomiť. Prezident ŠKP Milan Lônčik to zdupľoval - kým bude hrávať v "jeho" Dúbravke, tak ani prehrať nemôže. Partia ako hrom. V kabíne sa zišlo zo tridsať hráčov, aj tí, ktorí hrať nemohli, ale nejako prispeli k postupu. A nepokazili oslavy 17. novembra. Tréner Radolský sľúbil, že ak postúpia, môžu ho ostrihať. Dobrovoľne išiel pod nožničky, prácu začal kapitán Czinege. V Rusku aj v Dúbravke sa zaskvel žilinský "Baggio" Barčík. Tam mohol dať gól, ale vraj si ho šetril domov. Trafil parádne. "Neviem, ako sa lopta ku mne dostala, len som do nej napálil a padlo to tam," popísal svoj prvý gól v kvalifikácii. "Je to môj najväčší úspech. Na začiatku sme si povedali, že keď sme už došli tak ďaleko, bolo by hlúpe to pokaziť. Mužstvo hralo fantasticky." Jeho dušou bol iste Szilárd Németh. Všadebol. "Pred gólom som videl voľný kút brány a tam som mieril. Rusi hrali dosť tvrdo, my sme sa nedali. Začali sme s tým, že sú dve možnosti. Postúpiť, alebo vypadnúť. Prvý gól bol upokojujúci, druhý presvedčujúci, až po treťom som si bol na sto percent istý, že sme postúpili." Vyskoča sme si v SME doberali, že po lige by mohlo od neho niečo padnúť aj Rusku. "Vidíte, dodržal som slovo," smial sa. "Škoda, že som nedal hlavičku po Greškovom rohu, išlo to vari pol metra vedľa. Ten by bol krajší. Keď v úvode Rusi pohrozili šancou, nebolo nám všetko jedno." Greško v závere rozjasal divákov jasličkami. "Veril som, že zahráme tak, aby si aj divák zgustol. Ja som bol presvedčený, že iné ako postup nemôže byť. Mali sme fantastické publikum a funkcionárov v Dúbravke, ktorí nás brali ako svojich. Nehrali sme na 0:0, ale koncentrovane, a ja som pevne veril, že raz gól príde. Toto nie je výborný kolektív, ale fantastický, do ktorého sa budem z Nemecka rád vracať." Konštruktér Kisel prezradil, že mamička z poverčivosti na zápas neprišla, sledovala ho v televízii. "Prvý gól nám dodal vnútornú pohodu, ale zlom nastal až za stavu 3:0. Nastupovali sme s očakávaním dotiahnuť dobrú vec, boli sme ostražití. Je to môj najväčší úspech v kariére." Brankár Čontofalský nesmútil, že po 360 minútach dostal prvý gól: "Všetko vyriešili chlapci predo mnou, ja som zasiahol, aj so šťastím, iba v úvode. Ten Rus to aj zle trafil. Pocit v závere sa nedá opísať." Kapitán Czinege: "Som nesmierne šťastný, že sme Rusov predčili po všetkých stránkach." Hlinka: "Pred zápasom sme museli mať chladnú hlavu, lebo Rusi sú dobrí. Po druhom góle spadla ťažoba. Mne sa pri ruskej šanci zatmelo pred očami." Šupka: "Veľmi bojovný zápas, po ktorom mám viacero modrín, tie však zakrýva radosť z úspechu." Lérant: "Zlomovým bol druhý gól, po ňom už bolo jasné, že postup nemôže ujsť. Vďaka fantastickým divákom." František Laurinec, prezident SFZ: "Úspech cieľavedomého mužstva, ktorého prednosťou je nielen športové umenie, ale aj to, že pri hre premýšľa." Bohumil Andrejko, asistent trénera: "Krásna realita. Hrali sme vo fantastickej atmosfére." Dušan Huňady, technický vedúci: "Sila tohto kolektívu je v tom, že sa rešpektuje navzájom. Tu bola motivácia hrať na ME a nepýtali sa na peniaze. Najskôr hrali a hrali parádne."
JÁN MIKULA
