zvýšil sadzbu, za ktorú si banky v USA navzájom požičiavajú na jeden deň o 0,25 percentuálneho bodu na 5,5 percenta. Centrálna banka okrem toho vyhlásila, že jej postoj voči ďalším zmenám úrokovej miery v krajine je "neutrálny". To znamená, že FOMC by nemal na svojom ďalšom zasadnutí, ktoré sa uskutoční o mesiac, sprísňovať menovú politiku v Spojených štátoch amerických. Zvýšenie sadzieb nemusí znamenať iba posilnenie amerického dolára voči ostatným menám alebo pokles cien akcií na Wall Street. Okrem toho môže vyvolať zvyšovanie úrokových sadzieb aj v iných ekonomikách.
Utorkovým rozhodnutím Fedu sa úroková miera v Spojených štátoch dostala na tú istú úroveň ako v lete minulého roku, keď centrálna banka tri mesiace za sebou krátila jednu z kľúčových sadzieb vždy o 25 bázických bodov. Fed vtedy reagoval na svetovú finančnú krízu, pričom sa mu podarilo uchrániť USA pred výraznejším dosahom tohto vývoja. Tri tohtoročné zvýšenia naznačujú, že okrem toho, že Fed vníma finančnú krízu ako prekonanú, v USA rastie potreba spomaliť súčasný boomový rast ekonomiky, ktorý už trvá viac ako 8 rokov a vyznačuje sa pomalým rastom inflácie. Ekonomický boom v USA sa vyznačoval ešte jednou zvláštnosťou. Pred troma rokmi by Fed ešte netoleroval skoro 5-percentný rast výkonu hospodárstva a určite by bol podnikol kroky na jeho spomalenie. V poslednom čase však centrálna banka preukázala viac trpezlivosti a dovolila ekonomike, aby rástla rýchlejšie.
Vo všeobecnosti sa očakáva, že Fed v decembri nechá sadzby nezmenené, čo však neznamená, že na tejto úrovni sa ohrejú dlhšie. V prípade, že utorkové sprísnenie menovej politiky neprinesie očakávaný výsledok, a to spomalenie ekonomiky, tak už pred jarou roku 2000 sadzby môžu opäť rásť. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) dávnejšie vyhlásila, že úroková sadzba, za ktorú si banky požičiavajú na jeden deň, by mala vzrásť na 6,5 percenta. To je úroveň, ktorá podľa OECD môže USA zabezpečiť mäkké pristátie.
