Príklad Slovenska - jedného zo štátov bývalej ČSFR - dokazuje, že politické ťažkosti môžu síce znamenať stratu drahocenného času, avšak po ich prekonaní je krajina schopná napredovať. Zatiaľ čo si Česká republika získala na Západe kvôli úspechom v hospodárskej transformácii vysoký kredit, dostávalo sa Slovensko za éry Vladimíra Mečiara čoraz viac na vedľajšiu koľaj. Zatiaľ čo si SR v začiatkoch samostatnej existencie počínala po hospodárskej stránke nad očakávanie dobre, v politickej oblasti strácala krajina zásluhou kontraverzných Mečiarových metód čoraz viac, nestala sa ani členom NATO a vypadla z prvej skupiny kandidátskych krajín EÚ. Ozdravenie v politickom živote priniesli až minuloročné parlamentné voľby a výmena vládnej garnitúry. Vývoj na Slovensku sa momentálne uberá lepšou cestou ako vývoj v ČR, ktorá sa po rýchlom štarte ocitla v období stagnácie.
NEUE ZURCHER ZEITUNG
Morózne oslavy 10. výročia "nežnej revolúcie"
Českí intelektuáli, podobne ako aj ostatní občania Českej republiky sú rozdelení v názore na bilanciu uplynulých 10 rokov po páde komunizmu. Eufória posledných týždňov roku 1989 a všeobecný optimizmus z prvých rokov tohto desaťročia sú už dnes preč. Krajina prechádza tri roky ekonomickou a politickou krízou a na jej koniec treba ešte čakať. Finančné a sociálne ťažkosti rastúceho počtu českých občanov neprispievajú k návalom radosti pri príležitosti 10. výročia nežnej revolúcie. Napriek tomu podľa prieskumov verejnej mienky niet miesta pre ľútosť za starým spoločenským poriadkom, ani za "ostalgiou", ako sa prejavuje v obyvateľoch bývalej NDR. Stáť v rade na banány, na pomaranče alebo na toaletný papier, dať obálku, aby si človek kúpil nové módne topánky, či dýchať výfukový dym trabantov alebo wartburgov už v súčasnosti nie je "každodenným chlebom" českých obyvateľov. Prirodzene, radi by si boli zachovali sociálne výhody a prakticky bezstarostný život, čo zaručoval komunistický režim. Ak sa aj sociálne rozdiely prehĺbili, všetci alebo takmer všetci obyvatelia krajiny mohli vo veľkej miere uspokojiť žiadosť po konzume. Korupcia, sprenevera finančných prostriedkov a ekonomická kriminalita sú faktory, pre ktoré ČR prechádza krízou, a sú príčinou moróznosti Čechov, uvádza denník. Bez ohľadu na sklamania alebo kritiku veľká väčšina obyvateľov ČR už nechce návrat bývalého režimu. Napriek tomu komunistická strana, jediná, ktorá si zachovala tento názov v strednej Európe, sa opäť stala najsilnejším politickým subjektom v krajine s 20 percentami preferenčných hlasov. Z jednoduchého dôvodu: táto strana má "čisté ruky", nie je namočená v žiadnom finančnom či korupčnom škandále.
LE MONDE
Hrdosť vystriedali obavy zo surovej skutočnosti
Pred desiatimi rokmi sa v bývalom Česko-Slovensku začala demontáž komunistického režimu a celá krajina vyjadrila súhlas so začiatkom potrebných ekonomických reforiem. Avšak hrdosť "nežných revolucionárov " sa rozplynula v obavách zo surovej reality. Elity novembra 1989 sú na konci so silami. V oboch národoch - českom a slovenskom - stále existujú nezahojené jazvy. Ešte pred zánikom ČSFR rozhodla Praha o "reštrukturalizácii" určitej časti priemyslených podnikov - najmä tých ktorí vyrábali zbrane. Na toto rozhodnutie doplatilo Slovensko stratou tisícok pracovných miest a vysokou mierou nezamestnanosti, ktorá trvá o dnešných dní. V Českej republike však miera nezamestnanosti začína taktiež dosahovať dvojcíferné číslo. S nevôlou sa v SR stretla skutočnosť, že Praha sa už stala riadnym členom Severoattlantickej aliancie, a tento cieľ dosiahla bez akejkoľvek námahy, zatiaľ čo Bratislava odviedla vo vojenskom konflikte v Kosove svoj podiel práce až priveľmi usilovne - a ešte stále do NATO nepatrí. Okrem rozdielov majú však obe krajiny i veľa spoločného. V oboch krajinách dominujú skôr deštruktívne väčšiny, konštruktívne sily si spoločnú platformu hľadajú len ťažko. Táto skutočnosť spôsobuje, že elity v oboch krajinách sú desať rokov po páde komunistického režimu hlboko rozpoltené. Problémy však vznikajú nielen pri príprave plánov do budúcna, ale aj v postoji voči minulosti. Česi a Slováci myslia totiž prevažne v kategóriách "dobré a zlé." Len malá časť obyvateľstva dokáže prijať minulosť vecne a objektívne zhodnotiť uplynulé roky.
HANDELSBLATT
Jubileum, ktoré sa veľmi neoslavuje
Desať rokov po udalostiach v Prahe sa v amerických denníkoch New York Times a Washington Post objavuje inzerát americkej spoločnosti CME, ktorý kvôli údajnému nezáujmu štátu o práva zahraničných investorov odhovára od investovania v Českej republike. Americké noviny publikovali inzerát presne v deň, kedy do Washingtonu prichádza na pozvanie prezidenta Clintona premiér Miloš Zeman, aby si pripomenul výročie ukončenia studenej vojny. Na území bývalého Česko-Slovenska je však dôvodov na oslavy len poriedko. Okrem nenávisti ku Rómom sa v ČR začína čoraz viac prejavovať aj nenávisť ku ostatným cudzincom - Vietnamcom, Ukrajincom. Veľká časť obyvateľstva tvrdí, že "pred revolúciou bolo lepšie." Takéto subjektívne hodnotenie sa prejavuje v rozsiahlej miere aj na Slovensku. A to je dôvod, prečo sa v ČR a SR nechystajú na 10. výročie "nežnej revolúcie" nijaké veľkolepé oslavy.
KURIER
