Podľa najnovšieho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky v Bratislave si 42 % obyvateľov Slovenska myslí, že prednovembrový režim bolo potrebné zásadne zmeniť. Rovnaká časť občanov je toho názoru, že boli potrebné len menšie zmeny. Iba 9 % opýtaných zastáva názor, že neboli potrebné žiadne zmeny.

Voči zásadným zmenám prednovembrovej ekonomiky sa verejnosť stavia podstatne zdržanlivejšie - len 28 % si myslí, že potrebovala zásadné zmeny, 46 % sa prikláňa k menším zmenám a 17 % je dokonca toho názoru, že prednovembrová socialistická ekonomika nepotrebovala žiadne zmeny.

"Od novembra 1989 uplynulo desať rokov. Zamyslite sa, prosím, nad politickým režimom a ekonomikou na Slovensku pred rokom 1989. Do akej miery ich bolo potrebné meniť?" (v %)

Tabuľka 1

Názory na nutnosť zmien politického režimu a ekonomiky nie sú v populácii rozložené rovnomerne.

Ako ukazuje tabuľka 2, postoje verejnosti voči zásadným zmenám - či už prednovembrového politického režimu alebo vtedajšej ekonomiky - sú najviac diferencované podľa vzdelania a politickej preferencie. Nutnosť zmien si najviac uvedomujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním (74 %, resp. 53 %), najmä v protiklade k respondentom so základným vzdelaním (29 %, resp. 18 %). Z hľadiska veku sa postoje k zásadným zmenám výrazne lámu po šesťdesiatke. V regionálnom pohľade sa líšia najmä obyvatelia Bratislavského kraja (63 %, resp. 47 %), vo vzťahu k politickým zmenám sú nadpriemerne protransformačne orientovaní aj obyvatelia Košického kraja. Opačný názor je blízky najmä obyvateľom Žilinského kraja. Názor, že prednovembrový politický režim a ekonomika potrebovali zásadné zmeny, nadpriemerne často zastávajú najmä prívrženci SDK, čiastočne SOP. Vo vzťahu k ekonomike aj sympatizanti SMK. Na opačnom póle sú voliči HZDS a vo vzťahu k ekonomike aj SNS. Voči zmenám je mimoriadne uzavretá aj skupina nevoličov. Ako vidno z tabuľky 2, vo všetkých skupinách sa s väčšou podporou stretáva nutnosť zásadných zmien prednovembrového politického režimu. Vzťah k zásadnej zmene ekonomiky ostáva aj 10 rokov po ambivalentný a jej zástancovia dominujú iba respondentmi s vysokoškolským vzdelaním a voličmi SDK. Dá sa predpokladať, že tento postoj je podmienený nielen vyšším "sociálnym kapitálom" (vzdelanie, kvalifikácia, mobilita, nižší vek, informačná otvorenosť a pod.), ktorý znižuje riziko vysokých nákladov ekonomických zmien, ale aj schopnosťou odhadnúť dlhodobé dôsledky krokov s krátkodobo negatívnymi následkami.

Pripravili: OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ

MARIÁN VELŠIC