Jeľcin však zdôraznil, že použije svoju politickú moc na to, aby Západ zmenil postoj k ruskej vojenskej operácii v Čečensku. Práve otázku Čečenska považujú pozorovatelia za zaťažkávajúcu skúšku vo vzťahoch medzi Ruskom a OBSE. Táto otázka komplikuje aj prijatie charty bezpečnosti pre 21. storočie, ktorá má byť kánonom správania členských štátov. V noci na včera delegácie členských štátov obnovili rokovanie, aby našli kompromis. Západ trval na tom, aby Rusko súhlasilo s právom dohľadu nad správaním členských štátov vo vnútorných záležitostiach, čomu sa však Moskva vždy bránila. Do Istanbulu príde aj prezident Čiernej Hory Djukanovič, ktorý patrí k najrozhodnejším odporcom režimu juhoslovanského prezidenta Miloševiča. V Istanbule sa má zúčastniť na osobitnej schôdzke o úlohe OBSE v demokratizácii Juhoslovanskej zväzovej republiky. Na summit nepozvali juhoslovanskú vládu, ktorej členstvo v OBSE pozastavili v roku 1992 pre vojnu v Bosne a Hercegovine.