viacerých neúspešných podaní ekonomicky silnejších spolkových krajín na ústavný súd, ktoré sa v poslednom desaťročí snažili zvrátiť pre nich nevýhodný systém centrálneho rozdeľovania daňových príjmov. Ak by nové pravidlá nevstúpili do platnosti do roku 2005, stane sa tzv. systém finančného vyrovnania neústavným, t.j. v praxi neplatným.
Doterajší systém, vytvorený v roku 1969 vtedajším ministrom financií a neskorším predsedom CSU Franzom Josefom Straussom, mal za cieľ pozdvihnúť kúpnu silu slabších krajín v rámci nemeckej federácie na 95-percentnú úroveň celoštátneho priemeru. Pritom polovica prostriedkov pochádzala z rozpočtu silnejších krajín a polovica z rozpočtu federácie. Dôkazom úspešného fungovania princípu rozdeľovania financií "zhora nadol" bolo Bavorsko, ktoré sa z pôvodnej zaostalej agrárnej krajiny vyvinulo na najbohatšiu spolkovú krajinu. Problém sa však stal akútnym najmä po zjednotení Nemecka, keď na stranu "podvýživených" pribudlo 6 nových krajín, ktoré spolu so spolkovými krajinami Berlínom, Hamburgom a Brémami neúmerne zaťažovali krajiny ako Bavorsko a Hesensko. Problematickými sa rovnako ukázali kompenzácie pre malé spolkové krajiny ako Sársko a Porýnie-Falcko, ktoré dostávali mimoriadne finančné injekcie na sanáciu rozpočtu.
Tri žalujúce krajiny Bavorsko, Hesensko a Bádensko-Württembersko v zastúpení premiérov sa k rozhodnutiu súdu vyjadrili pozitívne. Napriek pomerne zdržanlivým ohlasom zo strany primátora Berlína Diepgena patrí hlavné mesto k porazeným tohto procesu. Aj keď v roku 1998 obdržalo 4,88 miliárd mariek príspevkov, čo bolo najviac zo všetkých krajín, po roku 2005 sa tok príspevkov výrazne zmenší. V princípe sa dnešné príspevky vyplácajú na základe počtu obyvateľov, pričom vo veľkých mestách sa počet násobí koeficientom 1,35 kvôli predpokladaným zvýšeným verejným výdavkom. Okrem iného aj tento princíp ústavný súd označil za "nutne reformovateľný". Krajiny bývalého východného Nemecka sa síce nemusia obávať zastavenia príspevkov po roku 2004, budú sa však musieť naučiť šetrnejšie hospodáriť. Doteraz totiž mali to privilégium, že prípadný deficit centrálna vláda vždy "zaplátala" jednorázovou dotáciou. Realizácia súdneho rozhodnutia si síce vyžiada ťažké politické rokovania, nemecký federalizmus z nich však vyjde ako jasný víťaz. RICHARD MENCZER, Berlín
(Autor je spolupracovníkom SME)
