čiastočne aj podnikateľom.
V novembri 1989 ste spolu s ďalšími zástupcami štrajkujúcich študentov rokovali ako prvý s vtedajšou vládou. Mali ste pocit, že tušia, že sa ich éra končí?
"Nie. To prvé rokovanie na Úrade vlády sa konalo deň pred prvým veľkým mítingom na SNP. Pamätám sa, boli tam všetci vtedajší rektori, predseda vlády Hrivnák a G. Šlapka. Najprv si na vrátnici urobili náš zoznam, potom, aby na nás patrične psychologicky zapôsobili, spísali ešte jeden. Ale výsledok bol opačný, skôr nás to zomklo. Lepšie sme si uvedomili, s kým máme dočinenia a ústami Miloša Lauka sme potom vyhlásili, že chceme manifestačne zareagovať na udalosti 17. novembra. A tiež, že nechceme násilie. Oni nás obviňovali, že manipulujeme stredoškolákov a že budeme niesť zodpovednosť za prípadné prejavy násilia."
Ako sa vám tí ľudia vtedy javili? Neboli už trochu vystrašení?
"Neboli vystrašení, boli veľmi arogantní. Zrazu, keď sa už stále krútili dokola, sme vstali a oznámili, že odchádzame. V podtexte bolo, že keby chceli proti nám niečo podniknúť, sme na to pripravení."
Čo si myslíte o teóriách, že novembrové protesty prebiehali podľa pripraveného scenára? Existoval vôbec nejaký scenár?
"Ak existoval nejaký scenár, ten by musel najskôr vytvoriť podmienky a predpokladať, že masa ľudí sa v nich bude určitým spôsobom správať. V konšpiračnom videní sveta je to vždy tak, že malé skupinky organizujú dav a sú situácie, keď to tak naozaj je. No aj tak sa každá situácia vyvíja podľa vlastnej logiky. Nezabúdajte, že aj dav sa skladá z jednotlivcov. Bol som pri všetkých prípravách mítingov na Námestí SNP a viem, že o žiadnych scenároch nemôže byť ani reči."
Máte dojem, že po desiatich rokoch viete o týchto udalostiach niečo, čo ste vtedy nevedeli?
"Asi to, že veci sa vyvíjajú zákonitým spôsobom. Myslím si, že svet, v ktorom žijeme dnes, je oproti osemdesiatemu deviatemu krajší. Aj keď viem o problémoch a o nezamestnanosti. Mne osobne - nič som nesprivatizoval, ani nenakradol, žijem len z toho, čo robím - sa dnes žije lepšie. Eufória a zomknutie ľudí napokon vyplynuli z toho, že ľudia túžili po zmene a po slobode, pretože ten dvojtvárny život už asi nikoho nebavil. Myslím si, že eufória, ktorá tu istý čas vládla, tu bola preto, že nová politická garnitúra, ktorá vtedy ešte o sebe celkom presne nevedela, že ňou je, informovala ľudí pravdivo. Každý deň sme presne povedali, aká bola situácia."
Prečo ste sa po novembri viac neangažovali v politike?
"Prvé pokusy sme urobili: bol som nejaký čas kooptovaný poslanec, bol ním aj Sveťo Bombík, Zuzka Mistríková dokonca neskôr aj kandidovala vo voľbách. Vyskúšal som si to v Národnej rade a pochopil som, že to nie je moja cesta. Aby som mohol vykonávať nejakú politickú funkciu, potreboval by som právnické a ekonomické znalosti, a ja som ich nemal. Hoci niektorí, čo boli na tom ešte horšie, ich robili a robia."
Stretávate sa s ostatnými študentmi zo štrajkového výboru?
"Skôr spolupracujeme na profesionálnej báze, napríklad s Ďurom Vaculíkom alebo Michalom Bláhom a Zuzkou Mistríkovou. Môj kolega z novembra Boris Grexa je v Nemecku. Každý si budujeme svoj svet a stretávame sa ako priatelia. Väčšinou sa nám dobre darí."
Čo hovoríte na dnešné Slovensko? Ste sklamaný?
"Nie. Moja skúsenosť z posledných desiatich rokov mi dnes hovorí, že politika nie je jediné riešenie. Masa ľudí sa skladá z jednotlivcov a my sami musíme pochopiť, čím chceme byť vo vzťahu k sebe samým a v čom má zmysel obracať sa na vládu."
MARTA FRIŠOVÁ
CHRONOLÓGIA
