Ako sa cítite desať rokov po? Čo by ste dnes celkom určite urobili inak?
"Bolo potrebné napriek tomu, že sme nemali skúsenosť so štátnou správou, vziať moc do vlastných rúk a nedať to ľuďom, ktorí situáciu znejasňovali. Sami sa totiž pasovali do pozície, že to bola ich revolúcia. Bola tu slabá ochota zobrať ústavnú zodpovednosť a stať sa politikom. Nikto to vlastne z VPN za prvých šesť mesiacov neurobil. Bola to, hádam, tá najväčšia chyba."
Na tribúne na Námestí SNP v Bratislave vystúpil aj vtedajší posledný prednovembrový podpredseda vlády SR Štefan Murín. Podľa neho predstavitelia VPN garantovali, že zabezpečia pokoj a ľudia ho vypočujú. Na pokyn vraj ľudia boli ešte hlučnejší a Murín nedopovedal, čo chcel. Pamätáte si na to?
"Veľmi živo si na to spomínam. Presviedčali sme Murína, aby vystúpil. Žiaľ, nechal sa presvedčiť neskoro. Mal vystúpiť prvý deň, druhý deň. Prišiel neskoro. Na tribúne som vtedy bol a priamo som prosil ľudí, aby ho vypočuli. Spôsob vyjadrovania Murína, jeho boľševickej hantírky, bol taký odlišný od toho všetkého, že vyvolával pobúrenie i salvy smiechu. Nedalo sa nič robiť. Ľudia ho jednoducho odmietli."
Považujete za chybu, že sa po novembri na Slovensku neudial ani jeden súdny proces s ľuďmi, ktorí páchali zločiny v ŠtB a v Komunistickej strane Slovenska?
"Bola to veľká chyba a upozorňoval som na to. Vyzýval som, aby sa uskutočnil aspoň akt spravodlivosti. Vysokí nomenklatúrni reprezentanti zločineckého komunistického režimu mali byť potrestaní. Mali byť uväznení. Aj keď by boli po niekoľkých dňoch omilostení. Akt spravodlivosti sa mal udiať. Dodnes to spôsobuje frustráciu v státisícoch občanov, ktorí sa dobrovoľne nezaplietli s komunistickou mocou. Vidíme to aj v ČR, kde prebieha diskusia, či je, alebo nie je komunistická ideológia zločinecká. U nás sa o tom ani len nehovorí. Komunizmus nebol o nič ušľachtilejší ako fašizmus."
V roku 1989 ste vymenili úlohu herca za človeka, ktorý sa angažoval vo verejnom živote. Mnohí aktéri novembra sa z politiky vytratili, vy ste zostali. Prečo? Chcete, ako hovorí väčšina politikov, slúžiť verejnosti?
"V novembri som nevystúpil na tribúnu náhodne. Proti režimu som sa postavil v júni 1989, keď sme netušili, že bude akási revolúcia a že bude nežná. Vrátil som titul zaslúžilého umelca a vedel som, že budem za to niesť dôsledky. Nemohol som tušiť, že zhodou okolností to novembrové udalosti čiastočne vyriešia. Tu vznikli určité záväzky, rovnako ako novými voľbami. Nikdy sa totiž nepodarí splniť všetko, čo sme sľúbili. Rád by som odišiel tak, aby som aspoň podstatnú časť toho, čo sme sľúbili, odčiarkol ako splnenú."
Čo sa vám v týchto dňoch najčastejšie zjavuje v mysli, keď si spomínate na okamihy novembra?
"Je to tiež jeden z dôvodov, prečo som v politike. Vybavujú sa mi očakávania, že urobíme niečo preto, aby sme sa do toľko skloňovanej Európy aj dostali. Medzitým sme štyri roky za poslednej Mečiarovej vlády išli úplne iným smerom. Vytvoril sa obrovský chaos v spoločnosti. Pomiešal sa hodnotový systém. Je to potrebné napraviť a urobiť všetko preto, aby sa splnili aspoň zásadné veci."
Pre Fedora Gála sa skončila revolúcia v marci 1991, keď ste vystúpili v STV a odštartovali Mečiarovu kariéru. Nemáte dojem, že niekedy niečo podobné robí svojou nešikovnou politikou súčasná vládna koalícia?
"Nemá pravdu. Fedor Gál, žiaľ, aj keď sme si podali ruky, si nechce pripustiť svoj diel viny. V zlej komunikácii, v zavádzaní a nie vždy v čistých praktikách VPN. Je mi to ľúto a musím to zopakovať. Dúfam, že skúsenosti, ktoré sme nadobudli s podceňovaním fenoménu Mečiara, sa už nezopakujú. Rovnako dúfam, že u predstaviteľov malých strán zvíťazí štátnický pocit pred politickou ambíciou. Lebo veľké strany sú pre ľudí, tie majú dosť sily realizovať svoj program. Jednoducho, Mečiar je minulosťou."
Máte len taký pocit alebo je to aj realita?
"Je to realita. Ako realitu vnímam aj to, že musíme vydržať spolu."
IGOR STUPŇAN
FOTO – TASR
