ako sa dostala na denné svetlo. Keď spoznala Turgutov hlas, ktorý sa jej prihováral počas celej akcie, povedala: "Teraz však určite musíte ku mne prísť na čaj."
Keď záchranári Saziye vytiahli a na nosidlách ju preniesli do sanitky, zástup okolostojacich ľudí vybuchol v hlasnú oslavu. Najšťastnejší by mal byť Turgut. Jeho radosť však tlmila správa, ktorú musel povedať Saziye: ona síce zemetrasenie prežila, v ruinách však našla smrť jej dcéra. "Pokým sme pracovali, spýtala sa ma, či je jej dcéra v poriadku. Klamal som a nepovedal som jej, že jedna z jej dcér je mŕtva," povedal Turgut. "Ak by som jej povedal pravdu, mohla by stratiť vôľu prežiť." Na jej záchrane sa podieľali tureckí záchranári, baníci a dobrovoľníci, zo začiatku ich podporovali aj alžírske a ruské záchranárske tímy. Všetci sa snažili prerezať hrubý betón a oceľ. Podľa Turguta záchranári začuli jej búchanie na betón. V päťposchodovej budove prešli záchranári každé poschodie a svietili doň silným svetlom. Zakaždým sa jej spýtali, či svetlo uvidela, aby mohli začať kopať.
"Som v miestnosti pred kuchyňou," povedala Saziye. "Práve som chcela ísť po čaj pre mojich hostí. Keď som sa vracala, zem sa zatriasla," povedala záchranárom, keď sa k nej prekopali. Už predtým záchranári v meste Duzce vytiahli po 30 hodinách muža a jeho dve malé deti. Mehmeta Ajkuta, jeho syna Ozgura a dcéru Ozlem okamžite po vyslobodení z ruín previezli do miestnej nemocnice. Piatkové zemetrasenie, ktoré dosiahlo silu 7,2 magnitúdy, pochovalo najmenej 374 ľudí. Počet obetí však určite nie je konečný.
(REUTERS, kos)
