Čertov kameň alebo Čertova skala je skalný hríb až kývavec, ktorý vznikol výberovým zvetrávaním sopečného materiálu rôznej veľkosti. Nachádza sa v Národnej prírodnej rezervácii Boky v Kremnických vrchoch. Obrovský balvan zo sopečnej horniny andezitu sa pomerne malou plochou dotýka svojho podložia tvoreného menšími úlomkami lávy a je len otázka času, kedy spadne. Podľa povesti si ho tu vraj odložil odpočívajúci čert, ktorého prekvapilo ranné kikiríkanie a musel sa rýchlo ponáhľať do pekla. Prírodný výtvor je jednou z mnohých zaujímavostí, ktoré prezentuje návštevníkom náučný chodník s prevýšením 200 metrov. Prvý z trinástich informačných panelov sa nachádza vo vyústení doliny Veľký Sietenec, pri ceste západne od obce Budča pri Zvolene. Východiskom pre nástup na náučný chodník je aj Hronská Dúbrava (15 minút od železničnej stanice). Náučný chodník je stredne náročný a dá sa absolvovať za 2,5 až 3 hodiny. Pôvodný náučný chodník Národnej prírodnej rezervácie Boky otvorený v roku 1978 bol premenovaný podľa významného slovenského botanika a ochrancu prírody J. Futáka, rodáka z neďalekej obce Turová, ktorý sa venoval vegetácii sopečných pohorí a podieľa sa na botanickom výskume Bokov. Lokalita je zaujímavá výskytom najstarších cenových porastov (dub cerový a dub plstnatý) s vekom 220 - 240 rokov, v máji tu kvitne kurička chlpatá kríčková, ktorá tu má severnú hranicu svojho rozšírenia. Pri návšteve tejto nádhernej časti Slovenska, ktorej dnešnú tvár ovplyvnila sopečná činnosť pred 15 miliónmi rokov, sa dozvieme aj informácie o chránenej rastline kukučke vencovej, poľovnej zveri, lesných spoločenstvách a kamenných moriach vzniknutých mrazovým zvetrávaním v starších štvrtohorách. Sopky mali vrstevnatý charakter, striedavo z nich vytekala láva, alebo silne vybuchovali a do vzduchu vyhadzovali sopečné vyvrhliny - prach, popol, piesok, lapily veľkosti lieskového orieška, sopečné bomby a balvany. Aj Kremnické vrchy boli stratovulkánom. Z trasy náučného chodníka je krásny výhľad na dolinu Hrona a ďalšie sopečné pohorie Štiavnické vrchy. Pôvodný charakter sopečnej krajiny bol zovretý intenzívnou aktivitou a dnes len sopečné horniny dokazujú, že tu kedysi sopky chŕlili lávu. Výrazné trojuholníkové svahy, dobre pozorovateľné na obidvoch stranách doliny, tiež poukazujú na tektonické pohyby. Dôkazom, že zemská kôra sa celkom neupokojila ani v mladších obdobiach, je najmladšia slovenská sopka Pútikov vŕšok, ktorá vybuchla pred 130 - 140-tisíc rokmi, kedy sa zem nanovo otvorila a vytryskla láva. Sopka sa nachádza pri Novej Bani v Štiavnických vrchoch. MÁRIA BIZUBOVÁ