Keď individualisti ako novinári, herci a spisovatelia idú do ulíc, väčšinou je oheň na streche. Keď 94-ročný kardinál, ako jeden z mála, musí vystúpiť na vrchole volebnej kampane a varovať pred rasizmom, je už požiar mimo kontroly. Po 3. októbri začali politici od spolkového prezidenta počnúc až po primátora Viedne končiac lamentovať nad spáleniskom, ktoré volebný boj zanechal. Neskoro. Nikto z nich nemal dosť sily a občianskej guráže, aby sa postavil na obranu tých, ktorí síce nemôžu voliť, ale ktorých dôstojnosť a ľudské práva boli vystavené neslýchanej kampani plnej predsudkov a odsudzovania. O ľudských právach, tolerancii a integrácii sa elegantnejšie diskutuje na medzinárodných diplomatických fórach než na námestiach pri volebných mítingoch. Ale táto res publica, vec verejná, sa nás dotýka všetkých - či máme alebo nemáme rakúsky pas. Nechceme byť v krajine, ktorá je na najbližšej ceste byť stredoeurópskou pascou xenofóbie. Wir sind ein Volk (My sme ľud) - heslo občanov NDR, ktoré prelomilo berlínsky múr. My sme tiež ľud, my všetci - Klestil, Jankovič, Vranitzky, Klima, Buzek či Judáš. Keby prišli dnes do Rakúska, do Viedne, ani jeden z nich by si v tejto krajine svoj domov nechcel nájsť. Všetci podpaľači musia vedieť, že v tejto krajine nie sú len elity, ktoré nad spáleniskami lamentujú, ale aj silné skupiny tých, ktorí za slovami ľudská dôstojnosť a ľudské práva vidia obsah a idú zaň do ulíc. Keď treba, vždy znovu a znovu, aby to podpaľači už konečne pochopili. Už raz horeli hodnoty humanizmu a civilizácie v krematóriách nacistických koncentrákov. Predtým však horeli synagógy Viedne a Židia so žltou Dávidovou hviezdou viedenské ulice umývali zubnou kefkou. Tie isté ulice, ktoré boli zaplavené odpornými žltými plagátmi FPÖ proti infiltrácii cudzincami. Včera vyšli na protest do týchto ulíc tí, ktorí vedia, že na začiatku požiaru je len malá iskra. Preto nemôže mať rasizmus a xénofóbia v tomto meste už nikdy viac šancu oheň rozpútať. ĽUBO FUZAK, (Autor je redaktorom rakúskej agentúry APA)