Sme 800. generácia druhu Homo sapiens od čias prvého prototypu ľudského páru Adama a Evy. Prvých 650 generácií žilo v jaskyniach. Len pred 70 generáciami sme sa naučili odovzdávať informácie v písanej forme. Iba šesť posledných generácií pozná tlačené slovo. Z nich štyri posledné už vedeli merať čas v presných jednotkách. Až posledné dve zapojili do svojich služieb elektrickú energiu. A až v našej dobe siahame po druhýkrát po zakázanom ovocí - chceme sa stať bohmi.
BUDETE AKO BOHOVIA
V rovnomennej knihe Erich Fromm správne upozorňuje, že biblické vyhnanie z raja v skutočnosti neznamenalo ani pád, ani hriech, nad ktorým by ľudskí vyhnanci pociťovali ľútosť. Boh ich potrestal za to, že okúsili ovocie stromu poznania, a hovorí: "Človek sa teraz stal jedným z nás; spoznal dobro i zlo. Len, aby ešte nevztiahol ruku a neodtrhol si plod zo stromu života, nezjedol ho a nežil večne!" Plod zo stromu života nám už veda položila na tanier. Teraz je len otázka, z ktorej strany sa doňho dáme.
V celých doterajších dejinách sa výboje človeka odohrávali v rámci hraníc jeho prírodnej, biologickej podstaty. Vždy ňou bol determinovaný - či už to boli vojnové výpravy porazené hladom, smädom i chorobami, alebo každodenné správanie - vždy sa musel zmestiť do výbavy možností daných prírodou. Ak sme za posledných sto rokov zažili obrovskú vlnu technických vynálezov, až donedávna to bola explózia len v medziach tejto výbavy. Dnes, v tempe našej večne dravej túžby meniť, rozhýbavame však už aj podstavec, na ktorom sme od okamihu prvého ľudského "ja" tak pevne stáli. A tak trúfalo a sebaisto žonglovali všetkým, čím sa nám podarilo pohnúť. Začíname siahať na svoju biologickú podstatu, základňu, na ktorej sme až doteraz tak komplikovane vŕšili pyramídu našej kultúrnosti a sociálnosti a z ktorej sme spätne vytvorili svoj vlastný obraz. Kdesi na špici tejto pyramídy je Saint-Exupéryho "Človek - to sú vzťahy". Doteraz sme menili vzťahy, ale nesiahali sme na biologickú podstatu, z ktorej boli odvodené.
"Nikdy dosiaľ sme nemali takú moc. Sme schopní meniť samotný život. Nepoznáme podstatnejšiu a závažnejšiu schopnosť človeka, vrátane manipulácie s jadrovými silami. Smerujeme k technologickej kontrole nad biologickou evolúciou."
Takto socialisticky veľkohubo sa nadchýnal ešte v osemdesiatych rokoch jeden z autorov u nás. Dnes, keď socializmus už nie je v móde, stal sa dotyčný kresťansky skromným, ale jeho bombastické frázy sa napriek tomu napĺňajú. Vtedajší vzor, Karol Marx, totiž vo svojej útočnej polemike proti Feuerbachovi vyhlásil: "Filozofi svet len rôzne vykladali; ide však o to zmeniť ho." Napriek súčasnej snahe presadzovať heslo "Nejde o to svet meniť, ide o to svet pochopiť", oboje protichodné vyhlásenia sa nezávisle od kapacity filozofickej dikcie stali v duchu dialektiky protikladov skutočnosťou. Dnešný svet sa mení tak dramaticky, že nie sme v stave plne pochopiť dôsledok týchto zmien. Veda sa totiž naozaj stala novým evolučným fenoménom.
Nástup molekulárnej biológie a génových manipulácií skutočne pripomína predchádzajúcu konjunktúru fyziky. A tá viedla (aj) k atómovej bombe. Aj tá najfantastickejšia literatúra už bola s odstupom desaťročí vo svojich prvých prognózach dostihnutá. Let na Mesiac, technicky nepredstaviteľný pre súčasníkov Verneho, sa v šiestej nasledujúcej generácii stal skutočnosťou. Dôsledky nových revolučných skokov poznania zasahujúcich do evolúcie nášho druhu však predstihnú aj fantáziu autorov fantastiky. Je to tak, vieme sa pohrať s fantáziou a načrtnúť nevídané autostrády nápadov, ale zaskočí nás realita prvého odpočívadla, na ktorom sa ocitneme, keď sa po tej autostráde vyberieme aj v skutočnosti. Detaily a paradoxy reality si totiž žiadny tvorca, ani ten s najbujnejšou fantáziou, nedokáže domyslieť. Pozrime sa teda, kde až sme na tejto rozporuplnej ceste došli a kam nás vlastne vedie…
BIOLOGICKÁ REVOLÚCIA
Lévi-Strauss sa domnieva, že počas náhlej akcelerácie pokroku vzniká v spoločnosti určité prepojenie javov, ich spontánne reťazenie. Existuje pravdepodobne akýsi súčiniteľ "množenia" koncepcií a ich spoločenskej realizácie (napr. technické vynálezy), kritická masa poznatkov, ktorá nakoniec vedie k lavínovitému rastu objavov, podmienených sumou tých predošlých, zbieraných náhodne po stáročia. Podobne existuje určitá kritická masa "množenia" neutrónov, ktorá vyvoláva v ťažkých prvkoch po prekročení určitej hranice reťazovú reakciu. Stanislav Lem v 60. rokoch opísal vo svojej knihe Summa technologiae v tej dobe naštartovanú "technickú explóziu v plnej expanzii". Technickú revolúciu v tesnom závese nasleduje biologická, ktorej sme svedkami práve dnes - v závere druhého tisícročia. K rozhodujúcemu zlomu došlo až v tomto storočí a tisícročné hranice sme prekročili takmer vo všetkých etapách ľudského života:
Asistovanými reprodukciami sa nám podarilo spochybniť úlohu biologických rodičov. Úloha konkrétneho ľudského páru v reprodukcii sa vytráca. V 50. rokoch tohto storočia sme sa učili mať sex bez detí. Nástupom 80. sme sa začali učiť mať deti bez sexu. A na dôvažok, dnes už nie je ani matka istá.
Zmena pohlavia je ďalším, dnes už zabehnutým spochybnením tisícročných biologických istôt.
Eugenika v negatívnej, selektujúcej podobe do obludnosti dovedená nacistickou ideológiou bola jednoznačne odsúdená. Ale jej alternatíva v pozitívnej selekcii už vytŕča rožky v pokusoch s klonovaním ľudí.
Klonovanie je každodennou samozrejmosťou rastlinnej produkcie v rukách ľudí. Takmer si to nevšímame, pretože výsledok je tak zdanlivo neškodne vymedzený kvetináčom na okne. Na tomto poli však skúšame naše oveľa ambicióznejšie kroky do živočíšnej (a preto aj nás sa dotýkajúcej) ríše.
Transgénové zvieratá majú byť novými, človekom stvorenými konštrukciami živého. Prvé patenty na živý druh už boli udelené.
Eutanázia - oslobodená od eugenickej záťaže minulosti, nie náhodou sa opäť stáva živo diskutovanou témou. Vzali sme pevne do rúk moment narodenia. Budeme tak musieť urobiť aj v prípade smrti?
K tomu všetkému ešte musíme pripočítať fakt, že sa nám podarilo prírodu uzavrieť do dvoch účelových foriem - buď slúži ako továreň (v podobe veľkovýkrmní a rastlinných monokultúr), alebo ako múzeum (v podobe ochrany kedysi takých samozrejmostí, akými je napríklad "obyčajná" žaba či hmyz na lúke a na pasienku v centre univerzitného mestečka Cambridge). A to všetko, čo sme už spomenuli, sa zásadne odráža v demografickej skladbe obyvateľstva, keď najväčšie vyhliadky na prežitie budú mať v budúcom tisícročí najstaršie vekové ročníky a v nich najmä ženy.
Všetky tieto revolučné kroky súčasnej biologickej revolúcie majú aj svoje praktické, takmer už každodenné príklady.
GUSTÁV MURÍN
(Autor je biológ a spisovateľ)
(Pozri aj 2. stranu v Magazíne SME)
