KEŽMAROK (SME - kim) - Medzi nezamestnanými v Kežmarskom okrese, kde tvoria v súčasnosti takmer 29 percent obyvateľov, sa množia prípady fiktívnej práce, ktorou sa snažia zlepšiť si príjmy. Ide zväčša o Rómov, ktorým novela zákona o sociálnej pomoci oklieštila príjmy zo sociálnych dávok. Fiktívna práca funguje tak, že súkromný podnikateľ uzavrie s niekým pracovnú zmluvu na jeden mesiac, v skutočnosti však tento človek u neho nepracuje. Po vypršaní formálnej zmluvy má nezamestnaný zdokladované krátkodobé zamestnanie a na tomto základe sa uchádza o preradenie z kategórie subjektívnych dôvodov hmotnej núdze do kategórie objektívnych dôvodov. Tam už tvorí dávka sto percent životného minima. "Máme podozrenie, že takto fiktívne sa zamestnalo asi na 40 až 50 ľudí v okrese. Jeden z podnikateľov, ktorí takéto zmluvy uzatvárajú, je už usvedčený, ďalší dvaja sú podozriví," hovorí zástupca prednostu Okresného úradu v Kežmarku Bystrík Václav. Podľa jeho názoru jediná cesta, ako predchádzať podobným prípadom, je vybaviť políciu i úrady práce pružnejšími kompetenciami. V prípade, že by totiž takáto situácia trvala napríklad do polovice budúceho roka, vznikli by miliónové škody. "Bude potrebné akceptovať filozofiu, že aj nerentabilná práca je lepšia ako peniaze vynaložené na sociálne dávky, ktoré sú často zneužívané a nie je za nimi nijaká práca. Možnosti vidíme v presmerovaní dávok sociálnej pomoci napríklad na financovanie pracovných miest," spresnil B. Václav.