Vláda to formálne zamietla, nad rámec jeho požiadaviek však dala presne 1,06 miliardy korún na "úhradu časti záväzkov z minulosti" v Štátnom fonde cestného hospodárstva. Ten pritom výstavbu diaľnic financuje. Najzaujímavejšie sú však požiadavky na "rozvojové projekty". Z privatizácie sa podľa predstáv jednotlivých ministrov mali hradiť také výdavky, ako je prívod vody do elektrárne v Mochovciach (770 mil.), piaty most cez Dunaj v Bratislave (2,5 mld), rýchlostná trať Bratislava - Trnava (400 mil.), rozvoj železníc (4 mld) alebo národný onkologický program (2 mld). Boli však aj požiadavky, aby sa z privatizácie hradili projekty ako "Drevo - surovina 21. storočia" (50 mil.), "Akčný plán… na ochranu biodiverzity" (20 mil.) v gescii ministra hospodárstva alebo "Zabezpečenie laboratórnej techniky" (112 mil.) v gescii ministerstva pôdohospodárstva. Objem takýchto požiadaviek dosiahol 22,4 miliardy. Požiadavka na tvorbu rezerv na výplatu dlhopisov FNM sa medzi nimi nenašla. Vláda potom tieto programy zoškrtala na 8 miliárd, ale aj napriek tomu ide o typické "prejedanie" príjmov z privatizácie. Svedčí o tom fakt, že sa z privatizácie bude financovať napríklad dostavba SND. Podľa informácií SME bol dôvod, prečo vláda súhlasila s prejedením príjmov z privatizácie fakt, že to bol jediný spôsob, ako zabezpečiť politickú priechodnosť návrhu rozpočtu. Kým pri rozpočte bola ministerka financií tvrdá a požiadavky svojich kolegov odmietala, pri míňaní peňazí z privatizácie sa nenašiel nikto, kto by presadil šetrenie. Výsledkom však je prudké zvýšenie fiskálneho deficitu verejných financií. Vláda síce deklaruje, že má byť 28 miliárd korún, podľa medzinárodných štatistických metód je to však 37 až 40 miliárd korún. Treba doň totiž zarátať aj výdavky na všetky "rozvojové projekty" a vysoko pravdepodobné je aj započítanie výdavkov na diaľnice. Deficitom verejných financií tak nebudú vládou deklarované 3 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), ale viac ako 4 percentá. To je horší výsledok, ako sa očakáva v roku 1999. Nízky schodok bol dôvodom makroekonomickej stabilizácie v tomto roku, ktorá sa prejavila aj stabilizáciou kurzu koruny, nižšími úrokmi a lacnejším financovaním štátneho dlhu. Slovensko vďaka tomu zaznamenalo aj prvé zlepšenia u ratingových agentúr a relatívny úspech pri emisiách eurobondov. Opätovný nárast fiskálneho deficitu verejných financií by však mohol byť signálom o neschopnosti pokračovania v nepopulárnych opatreniach a mohol by sa tak prejaviť zhoršením ekonomického hodnotenia Slovenska.