encii v Bruseli zorganizovanej pri príležitosti desiateho výročia pádu berlínskeho múru. Maples podrobil kritike politiku únie voči krajinám strednej a východnej Európy a upozornil na skutočnosť, že ani desať rokov po páde komunizmu nie je žiadna z týchto krajín členom EÚ. Európska komisia a jej predseda Romano Prodi sú podľa Maplesa posadnutí integráciou a harmonizáciou, čo povedie k vytváraniu novej železnej opony obchodného protekcionizmu a izoluje Európu od svetových trhov. Maples tvrdí, že EÚ by sa mala sústrediť na zvyšovanie konkurencieschopnosti, presadzovanie voľného obchodu a reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Namiesto prehlbovania európskej integrácie navrhuje jej rozširovanie a nadviazanie nového, partnerského vzťahu so Severoamerickou zónou voľného obchodu, tvorenou Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom. Maplesova podpora integrácie stredoeurópskych krajín do EÚ je inšpirovaná súčasnou politikou britskej Konzervatívnej strany, ktorá je mimoriadne kritická k všetkému čo súvisí s EÚ. Konzervatívci odmietajú prehlbovanie európskej integrácie, vytváranie spoločných európskych politík a presun rozhodovacích právomocí do Bruselu. Hoci Maples tvrdí, že konzervatívcom ide o urýchlenú integráciu stredoeurópskych krajín a chcú zabrániť vzniku novej železnej opony, hlavným motívom výzvy na urýchlenú integráciu bude zrejme snaha zastaviť alebo aspoň spomaliť prehlbovanie integrácie medzi súčasnými členmi únie. V konečnom dôsledku sa tak konzervatívci snažia zvrátiť proces vytvárania politickej únie so spoločnými inštitúciami a preorientovať Európsku úniu na voľnejšie združenie založené na podporu voľného obchodu.