posádkou vládneho špeciálu rozlúčil na tom istom letisku slovenský veľvyslanec v USA Martin Bútora. Čas medzi týmito dvoma udalosťami však vyplnil úspech. S trochou zveličenia by sa dalo povedať, že Dzurinda vo Washingtone zažil 36 hodín kumulovaného úspechu. Opäť sa potvrdilo, že premiér v zahraničí boduje. Je však otázne, či "dobité batérie", o ktorých hovoril na záver americkej cesty, dokáže správne zužitkovať aj doma.

* *

Dzurinda mohol byť spokojný po každom zo svojich početných stretnutí. Počínajúc rokovaním s predstaviteľmi U.S. Steel, ktorí mu prisľúbili vstup do VSŽ za výhodných podmienok, až po otvorenie výstavy v židovskom múzeu B‘Nai B‘Rith Klutznik. Z diplomatického hľadiska bola nepochybne vrcholom jeho návšteva Bieleho domu. O čosi hodnotnejšie však asi bolo pozvanie slovenského a českého premiéra na pôdu Georgetownskej univerzity, kde mohli prehovoriť spolu s prezidentom Clintonom. V Bielom dome si denne podávajú kľučky predstavitelia mnohých krajín sveta, vystúpiť na prestížnej univerzite spoločne s prezidentom však bežné rozhodne nie je. Aj stretnutie v Bielom dome si vo Washingtone pravdepodobne zapamätajú. Bill Clinton síce rokoval s Mikulášom Dzurindom a Milošom Zemanom na bilaterálnej úrovni, všetko však prebehlo v trojici. Situácia, ktorá vznikla v Bielom dome, je v diplomacii neobvyklá a okrem iných výkladov sa môže vnímať aj ako pozdvihnutie Slovenska na rovnakú úroveň s Českou republikou.

Fakt, že Dzurindov program sa z veľkej časti zhodoval s programom českého premiéra, dáva možnosť porovnávať. Už dlhší čas v zahraničí cítiť posun v ponímaní oboch krajín. Barometrom môžu byť napríklad žurnalisti. Pokiaľ za čias Mečiarových vlád tŕpli tí slovenskí v očakávaní neočakávaného, teraz sa v podobnej situácii ocitli naši západní susedia. O ich pozornosť sa stará Zeman, ktorý je známy nepredvídateľnými bonmotmi. Tentoraz pripravil prekvapenie dokonca aj Dzurindovi. Na tlačovej konferencii pred Bielym domom, kde podľa dohody mali obaja premiéri hovoriť v materinskom jazyku, po Dzurindovom slovenskom úvode vystúpil Zeman a prehovoril po anglicky. Svoj krok zdôvodnil tvrdením, že neverí mikrofónom, a potom dodal: "Dovoľte mi hovoriť mojou lámanou angličtinou, ktorá je vlastne len češtinou s anglickým prízvukom."

SPÁJAJÚCI MOST, ROZDEĽUJÚCI MÚR

Obrátené garde možno cítiť aj na politickej úrovni. Pokým Dzurinda svoje rozhovory prekonal bez zjavnejších zádrhov, Zeman sa za oceánom musel obracať. Ako sám priznal, musel vysvetľovať politiku vlády v otázke rómskej menšiny a situáciu mu neuľahčil ani kolotoč okolo televízie Nova. Jednoducho by sa pozícia oboch krajín a teda aj ich premiérov dala zhrnúť do dvoch symbolov. Symbolov, ktoré sú zvlášť v Spojených štátoch dôležitým kľúčom k vnímaniu diania v tej-ktorej krajine. V slovenskom prípade vystriedal "boxera Mečiara" symbol, ktorým je znovuobnovenie mostu medzi Štúrovom a Ostrihomom. Most, ktorý spojí nielen dve mestá, ale aj dva stredoeurópske štáty, históriu a budúcnosť. Most Márie-Valérie sa stáva v očiach Ameriky slovenským mostom do nového milénia. Naopak Českú republiku momentálne spájajú nielen s jej prezidentom V. Havlom, ale aj s múrom v Matičnej. Oproti sebe tak stoja spájajúci slovenský most a rozdeľujúci český múr. K úspešnému slovenskému imidžu prispieva veľvyslanec Bútora. Jeho kredit je neprehliadnuteľný na všetkých poschodiach washingtonskej politiky - či už ide o vysokú politiku, stretnutia s vplyvnými lobistickými skupinami, alebo spoluprácu s tretím sektorom.

NIE CLINTON, ALE VPLYVNÍ V POZADÍ

Z dlhodobého pohľadu hrala prím v slovenských snahách o vstup do NATO určite pracovná večera s členmi amerického výboru pre NATO. Stretnutie s Billom Clintonom síce prinieslo povzbudenie, že Slovensko "začína byť vnímané ako krajina, ktorá sa stáva istou hnacou silou ďalšieho rozširovania aliancie", v pozadí však zostáva skutočnosť, že ak by k tomu malo dôjsť, prezident Clinton už určite nebude v úrade. Svoj vplyv však v priebehu roka či desiatich určite nestratia osobnosti rangu Zbigniewa Brzezinského, kongresmana Toma Lantosa, predsedu výboru pre medzinárodné vzťahy Snemovne reprezentantov Benjamina Gilmana či predsedu výboru pre NATO Brucea Jacksona. A s tými všetkými mohol o slovenských ambíciách Dzurinda hovoriť.

Dzurindov americký úspech možno potvrdiť iba jedným spôsobom. Rozhodujúce bude skutočne to, či premiér splní svoju povinnosť a znovu ponúkanú šancu naozaj nepremrhá.

MATÚŠ KOSTOLNÝ