ov i osobností na čele s americkým prezidentom Billom Clintonom a šéfkou diplomacie Madeleine Albrightovou. Svoj príhovor, v ktorom priblížil koniec komunistického režimu v strednej a východnej Európe a následnú cestu Slovenska, predniesol ako prvý.

Po ňom nastúpil premiér ČR Miloš Zeman. Na rozdiel od Dzurindu svoj príhovor nečítal. Údajne dokonca ešte v lietadle smerom do Washingtonu vyhlásil, že svoje prejavy si od prijatia ČR do NATO nepíše, ale rozhoduje sa až na mieste. V tom duchu vraj poznamenal, že vie, čo bude približne hovoriť, len svoj prejav doplní ešte nejakými bonmotmi. Plán, ktorý mohol na prvý pohľad vzbudzovať obavy z nekontrolovaného prílevu povestných zemanovských hlášok, však českému premiérovi vyšiel dokonale. Hneď v úvode spomenul rodné mestečko Billa Clintona - Hope (Nádej) a symbol nádeje sa tiahol jeho prejavom až do konca. Pripomienka rodného mesta vyvolala úsmev u študentov, ale aj na tvári samotného Clintona. "Ak stratíte nádej, stratíte všetko. A to bolo najväčšie nebezpečenstvo komunizmu," povedal Zeman. Svoju reč ukončil ďalším bonmotom: "Dovoľte mi, aby som prepustil miesto jednej z najlepších Češiek a jednej z najlepších Američaniek - Madeleine Albrightovej." Rodená Češka Albrightová mu poďakovala v češtine a po svojom prejave k Zemanovi pristúpila a priateľsky ho potľapkala po pleci. Tak Dzurindov, ako aj Zemanov prejav však zatienila prednáška prezidenta Clintona. Klasický rečník obsiahol všetky dôležité témy, tak zahraničnopolitické, ako aj vnútorné. Za svoj prejav na rodnej univerzite si preto vyslúžil dlhé standing ovation a pravdepodobne aj rešpekt svojich nasledovníkov. K podobným rečníckym výkonom, aké ukazuje Clinton, sa totiž podľa pozorovateľov dlho nikto nepriblíži.

MATÚŠ KOSTOLNÝ,

Washington