Pred rokom sa v novodobých dejinách Nemecka udiala zmena, na ktorú sa už takmer zabudlo: po šestnástich rokoch mimoriadne úspešného vládnutia prehrala čierno-žltá koalícia kresťanskodemokratickej CDU a liberálnej FDP parlamentné voľby a ocitla sa v opozičných laviciach. Po dvanástich mesiacoch sa však zdá, že pôvodný triumfálny vzlet koalície SPD a strany Zelených pomaly strieda zahanbujúci pád.
Podľa posledných prieskumov si dnes 49 percent občanov opätovne želá vládu CDU, dennodenne sa na prvých stránkach novín odhaľujú nové krízy vládnej koalície a nemilosrdné zúčtovania s "porazeným" kancelárom. Dôvodov precitnutia z pôvodnej víťaznej eufórie je niekoľko, stačí sa však za všetky pozrieť do pôvodných volebných programov sociálnych demokratov a Zelených a porovnať ich s povolebnou realitou: aj keď každá zo strán sľubovala reformy, dodnes nie je jasné, akým smerom sa uberajú a budú uberať. Koaličná vláda sa v posledných mesiacoch podobá na malé dieťa, ktoré sa úspešne učí chodiť, ale pre vlastnú neskúsenosť neustále mení smer. Súčasná nemecká vláda síce načrtla dlhodobé vízie, ale očakávaný jasný smer a ciele vývoja štátu a spoločnosti stále chýbajú.
V nemeckej politike sa však za posledný rok aj napriek tomu udial minimálne jeden pozitívny, prelomový krok: po dlhých rokoch začala politika fungovať tak, ako sa na zdravú demokraciu patrí. To znamená, že nepredstavuje len čistú správu vecí verejných pri zabehanom statuse quo, ale smeruje k tradičnému "umeniu kompromisu" a skutočnej súťaživosti. Aj keď sa koaličné kompromisy dosiaľ zdali málo úspešné a niekedy vyslovene pragmaticky umelé, aspoň jedno im nemožno uprieť - dobrú vôľu.
Keď kancelár Schröder po viacerých po sebe prehraných krajinských voľbách vyhlásil, že pochopil posolstvo voličov, a napriek tomu zotrval na pôvodných reformných pozíciách, naznačil novú cestu straníckej politiky v Nemecku. Preložene to znamená nasledovné: ak už nemáme ani minimálne vyhliadky na volebné úspechy v nasledujúcich mesiacoch, môžeme sa spokojne pustiť do nepopulárnych reforiem s vedomím, že ich úspešné zvládnutie nám v dlhodobej perspektíve prinesie popularitu. A aj keď to znie mierne nerealisticky, je to možno jediná šanca, ako sa Nemecko môže zbaviť obrovského množstva dlhov z éry Helmuta Kohla a naštartovať hospodársku konjunktúru. RICHARD MENCZER, Berlín
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
