ci myšlienku, že život potrestá tých, ktorí zostanú pozadu.
ERICH HONECKER: Posledný komunistický predák bývalej NDR od roku 1976 do roku 1989. Niekdajší politický väzeň nacistického režimu v roku 1961 dozeral na výstavbu múru a nakoniec sa stal vodcom vládnucej Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED). Ako neústupného odporcu Gorbačovových reforiem ho napokon zvrhli vlastní kolegovia z politbyra. V máji 1994 zomrel v exile v Chile.
HELMUT KOHL: Najdlhšie pôsobiaci povojnový nemecký spolkový kancelár sa nikdy neprestal usilovať o znovuzjednotenie krajiny napriek odmietaniu opozície. Jeho osobnosť bola pre mnohých vtedajších politikov zárukou, že znovuzjednotené Nemecko nebude nebezpečenstvom pre Európu. V rozhovoroch s Michailom Gorbačovom odstránil najväčšiu prekážku na ceste k znovuzjednoteniu Nemecka, keď vtedajší Sovietsky zväz pripustil, aby aj znovuzjednotená krajina bola členom NATO. V minuloročných voľbách prišiel o kancelárske kreslo a v súčasnosti pôsobí ako poslanec.
RONALD REAGAN: Počas prvých rokov pôsobenia v úrade prezidenta USA nazýval Sovietsky zväz ríšou zla a uplatňoval stratégiu kompenzácie sovietskej moci veľkými výdavkami na armádu. Dobré vzťahy medzi Reaganom a Gorbačovom a Reaganova otvorenosť voči rozhovorom o kontrole zbrojenia neskôr pomohli navodiť priaznivú atmosféru pre sovietske reformy. V júni 1987 pri návšteve berlínskeho múru Reagan vyzval svojho sovietskeho kolegu, aby prišiel do Berlína a strhol múr.
GEORGE BUSH: Ako americký prezident pohotovo ponúkol pomoc pri zjednocovaní Nemecka, podporoval Helmuta Kohla a opakovane zdôrazňoval význam tohto kroku.
MANFRED WÖRNER: Bývalý minister obrany SRN zastával v tom čase funkciu generálneho tajomníka NATO. Keď sa dozvedel, že múr padá, precestoval v noci 740 km z Bruselu do Berlína. Wörner, ktorý stál na čele NATO až do smrti v roku 1994, udržiaval priateľské vzťahy s Ruskom a východnou Európou.
HANS-DIETRICH GENSCHER: Minister zahraničných vecí SRN a vicekancelár v rokoch 1974 - 1992 pomohol rozptýliť obavy susedov Nemecka z jeho zjednotenia. Stal sa hrdinom búrlivých udalostí predchádzajúcich pádu berlínskeho múru, keď v hlavných mestách východoeurópskych krajín sprostredkoval dohody, ktoré umožnili mnohým východným Nemcom nájsť útočisko na Západe.
EGON KRENZ: Predseda vlády a SED v čase pádu berlínskeho múru prispel k odvolaniu E. Honeckera z funkcie tri týždne pred pohnutými udalosťami. Nepodarilo sa mu však zbaviť biľagu komunistického funkcionára a v decembri 1989 rezignoval na svoj úrad. V roku 1997 ho odsúdili na šesť a pol roka odňatia slobody za zabitie v súvislosti so streľbou na východných Nemcov snažiacich sa o útek na Západ. Odvolal sa.
GREGOR GYSI: Prvý predseda premenovanej komunistickej strany - PDS, ktorá na východe krajiny slávi úspech. Volia ju východní Nemci sklamaní zo zjednotenia. V roku 1990 zvolili Gysiho do parlamentu zjednoteného Nemecka. Nepodarilo sa mu však zbaviť tieňa, ktorý naňho vrhá niekdajšia spolupráca s komunistickým režimom.
HARALD JÄGER: Strážnik na Bornholmskom moste 9. novembra 1989 dovolil prvým východným Nemcom voľne prejsť do západného Berlína. V súčasnosti vlastní novinový stánok v Berlíne.
(TASR, mim)
