Deviaty november mal v Nemecku v tomto storočí už štyrikrát osudovú príchuť. V roku 1918, keď v tento deň a mesiac vyhlásili z okna Ríšskeho snemu nemeckú republiku, v roku 1923, keď sa Adolf Hitler prvýkrát neúspešne pokúsil uchopiť moc, v roku 1938, keď počas Krištáľovej noci horeli synagógy, a v roku 1989, keď padol berlínsky múr, hranica Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a symbol studenej vojny. S odstupom desiatich rokov dospeli historici k neuveriteľnej interpretácii. Udalosti, ktoré bezprostredne predchádzali pádu berlínskeho múra boli vlastne výsledkom série omylov, chýb a nedorozumení.
Vo štvrtok 9. novembra 1989 sa vystrašený ústredný výbor nemeckých komunistov (SED) zišiel, aby sa poradil o jedinom bode. Ako uvoľniť striktné cestovné obmedzenia a učičíkať tisícky východonemeckých utečencov a milióny ľudí, ktorí pod oknami požadovali odstránenie monopolu SED, slobodné voľby, právny štát, slobodu tlače a cestovania. Na zasadnutí chýbal Günter Schabowski, ktorý mal z titulu svojej funkcie tajomníka ÚV pre informácie oboznámiť médiá s výsledkami rokovania. To bola prvá chyba. Pol hodiny pred medzinárodnou tlačovou konferenciou, na ktorej mohli novinári prvýkrát v histórii NDR položiť otázky vopred neschválené straníckym dozorom, Schabowski nevedel, čo materiály o nových cestovných príkazoch obsahujú. To bol druhý omyl. Dve minúty pred siedmou na jednu z otázok novinárov Schabowski odpovedal, že ľudia budú môcť čoskoro bez obmedzenia cestovať do kapitalistickej cudziny. Keď sa ho novinár opýtal, kedy to bude možné, začal Schabowski bezradne listovať v nepreštudovaných papieroch. Vtom zbadal bod 2 rozhodnutia rady ministrov: "Nasledujúce úpravy platia okamžite…" To Schabowského inšpirovalo, aby na otázku kedy odpovedal: "Ab sofort." (Ihneď.) To bolo tretie a najväčšie nedorozumenie. Schabowski totiž prehliadol zásadnú poznámku dole na strane, podľa ktorej malo byť "tlačové vyhlásenie zaoberajúce sa týmito úpravami zverejnené 10. novembra". Teda o deň neskôr. Dovtedy sa mala armáda, polícia a tajná bezpečnosť pripraviť, aby pohyb cez hranice ostal pod kontrolou. Z kontrolovateľného presunu sa však po Schabowského vyhlásení stal nekontrolovateľný chaos. Už o 20.30 h prešlo cez priechod na Chausseestrasse prvých 60 ľudí. Onedlho sa vytvorila štvorkilometrová kolóna áut a o 23.00 h čakalo na otvorenie hranice už 20-tisíc ľudí. "Radšej by sme ich mali nechať prejsť, inak nás zlynčujú," povedal jeden zo strážcov, uvedomujúc si, že proti davu je už bezmocný aj inak osvedčený kalašnikov. V ten deň v noci, pol hodiny pred polnocou, padol berlínsky múr, ktorý vyrástol rovnako v noci 13. augusta 1961. Do nedele večera navštívili západný Berlín dva milióny východných Nemcov a ďalší milión navštívil prihraničné západonemecké mestá. Až 13. novembra 1989 zrušili komunisti nariadenie použiť proti prekračovateľom hranice zbrane. Nariadenie, ktoré za 28 rokov existencie múra malo na svedomí najmenej 239 ľudských životov.
Ak séria omylov viedla k predčasnému pádu berlínskeho múra, tak revolučné zmeny v strednej a vo východnej Európe jeho pád s istotou predpovedali. Nie je podstatné, či rok neuveriteľných zmien vyvrcholil 9. alebo 10. novembra. Pád berlínskeho múra bol pádom železnej opony, ktorá pomyselne ochraňovala svet komunistický pred tým demokratickým. Múr prestal rozdeľovať jeden národ dvoch republík a jeden svet dvoch hodnôt. Predznamenal zjednotenie Nemecka a definitívny pád komunizmu. Spochybňovať jeho význam s odstupom desiatich rokov preto nemá opodstatnenie. Zmeny v spoločnosti nenastávajú pádom symbolov, ale zmenou v našom myslení.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
