Myslím, že nežná revolúcia prišla presne v tom čase, keď na ňu dozreli podmienky. A bolo by bývalo veľmi nešťastné a možno aj trestuhodné, keby sme sa tej príležitosti, ktorá vznikla súhrou viacerých okolností, nechopili. Druhá otázka je, ako sa nám dnes, desať rokov po tej veľkej zmene, darí. Či sa idey a ideály, s ktorými sme vstupovali do toho zápasu, skutočne realizovali. Či sa to nedalo robiť inak. Aj ja sám som si niektoré veci predstavoval inak. Myslím, že sme mali šancu byť úspešnejší, ako dnes sme: v ekonomike, v kultúre, v morálke, v politickej sfére, v školstve… Je mnoho oblastí, v ktorých sme zostali tej dobe dlžní. Je to aj výraz súčasnej neschopnosti navzájom komunikovať. Preto ma dráždi to najrôznejšie čachrovanie, osobné averzie medzi politikmi, ich neschopnosť zísť sa a vecne prerokovať problémy, o ktorých národ vie, že existujú, a čaká na ponuku riešení, aby sa ich sám mohol zúčastniť a pomôcť tu káru ťahať ďalej. Bez ľudí to rozhodne nepôjde. Nepôjde to ani bez rozumných politikov a ani bez tolerancie.

(Úryvky sú z pripravovaného programu, ktorý STV odvysiela 17. novembra)