i sme sa predstaviteľov parlamentných strán, ako vnímajú premiérove slová a doteraz nevyjasnenú úlohu bývalého prezidenta.

FRANTIŠEK MIKLOŠKO, KDH: "Od prvého momentu bolo jasné, že všetky sľuby, ktoré mu boli dané, boli nereálne. Ťažko nájsť v normálnej byrokracii štátu jedno miesto pre niekoho, kto prichádza zvonku. Prezidenta Kováča si treba uctiť tak, že bude mať slušný dôchodok a aby pri príležitostiach, keď reprezentuje, sa nemusel pozerať, či má dosť peňazí. Napríklad rakúsky prezident Kurt Waldheim je šéfom nadácie na propagáciu OSN v Rakúsku. Nemá problémy zháňať peniaze a nemusí sa prosiť. Žiaľ, k takejto kultúre sme nedospeli."

PETER WEISS, SDĽ: "Najreálnejšia sa mi zdala ponuka, že by sa exprezident stal ombudsmanom pre ľudské práva, ale tým, že nemáme schválenú zmenu ústavy, ktorá by zavedenie takejto funkcie predpokladala, je to v teoretickej polohe. Pokiaľ ide o funkciu splnomocnenca pre zahraničie, dnes už máme kompletné ústavné inštitúcie. Exprezident môže pomáhať iba neformálnou autoritou a kontaktmi, ktoré získal v zahraničí. Myslím si, že neformálnu autoritu nemožno inštitucionalizovať."

AUGUSTÍN M. HÚSKA, HZDS: "Mal by využiť ako každý človek, ktorý prejde určitú etapu vo funkcii, takzvané kritické bytie. Mal by zhodnotiť, čo urobil dobré a čo zlé. Myslím si, že práve jeho sklon vchádzať do politiky a intervenovať v exekutíve výraznejším spôsobom by sa nemal už ďalej opakovať. Je však nesporné, že sľuby sa majú splniť."

JIRKO MALCHÁREK, SOP: "Určite sú rezervy vo využití skúseností pána prezidenta Kováča. Pokiaľ mu bol sľúbený takýto post, tak by sa to malo v prospech dobrej veci naplniť." (sp)