Odchodom ministra financií a hospodárstva Dominiqua Straussa-Kahna (foto REUTERS) francúzska vláda stratila schopného a medzinárodne uznávaného ekonóma, ktorému sa pripisujú zásluhy za akýsi malý francúzsky hospodársky zázrak. Kým sa nevyjasní, či do vlastnej, prípadne socialistickej kasy ilegálne vmanévroval státisíce frankov od študentskej zdravotnej poisťovne MNEF za fiktívne služby, rozhodol sa Strauss-Kahn plne sústrediť na obhajobu pred súdom.
Strauss-Kahn dokázal stlačit francúzsky deficit pod trojpercentnú hranicu potrebnú na vstup do menovej únie a zaistil 3,2-percentný ekonomický rast, nevídaný za posledných desať rokov. Na druhej strane však tento človek brilantných kvalít vrhol tieň na reputáciu bezúhonných socialistov. V súvislosti s jeho aférou sa totiž rozšírili podozrenia, že študentská poisťovňa slúžila ako ilegálna pokladnica pre dnes najsilnejšiu francúzsku stranu. On sám tvrdí, že prijatie obrovského, no na francúzske pomery vôbec nie prehnaného "honoráru" (približne 600 000 frankov) za právne poradenstvo nebolo vôbec protizákonné, aj keď pripúšťa technické nedostatky pri jeho vydokumentovaní. Podľa pravice, ktorá doteraz, čo sa týka škandálov, rozhodne viedla, Strauss-Kahn nemal na výber. Nepísaný zákon prikazuje francúzskemu politikovi vzdať sa funkcie, ak je proti nemu vedené vyšetrovanie. To sa síce ešte nezačalo, no po tom, ako v piatok štátny prokurátor dal súhlas na vyšetrovanie prípadu v súvislosti s falošnými dokumentmi, ktorými bola doložená platba zo strany MNEF, je to len otázka času. Skôr či neskôr by teda Strauss-Kahn padol, a to vďaka verejnej mienke citlivej na korupciu v politike. Vo Francúzsku je to tak. No vďaka tomu, že odišiel sám a nečakal pritom na súdne vyšetrovanie, namiesto verejného praniera sa mu ušli prejavy sympatií a solidarity aj zo strany bývalých kolegov na najvyšších postoch. Až do prepuknutia aféry bol Strauss-Kahn jednou z najpopulárnejších osôb medzi socialistami, i vďaka brilantnému mozgu a preslávenej elegancii. Jeho imidž elegána francúzskej politiky vhodne dopĺňala jeho manželka, jedna z najväčších moderátorských hviezd Anne Sinclairová. Jeho meno sa skloňovalo v súvislosti s takými funkciami ako post parížskeho starostu, premiéra či dokonca prezidenta. Strauss-Khan a aj jeho dobrý priateľ a premiér Lionel Jospin však dúfajú, že sa opäť vráti do funkcie, v ktorej si počínal tak brilantne. Pravda, závisí to od toho, aký bude záver sudcov. Socialisti však utrpeli v každom prípade. Hlavným mottom Jospinovej politiky bola totiž vláda čistých rúk a hospodársky rozmach. Kvôli afére Strauss-Kahn to druhé bezpochyby utrpelo na úkor prvého.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
