BRATISLAVA (SME - sp) - Zákon o zmiernení krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zajateckých táborov schválil včera parlament drvivou väčšinou 100 hlasov, proti nebol žiadny poslanec. Vznikli však pochybnosti o okruhu poškodených osôb. Niektorí poslanci pripúšťajú, že prezident zákon vráti alebo sa bude práve prijatý zákon čoskoro novelizovať. Nárok na odškodnenie má občan Slovenska s trvalým pobytom. Minister spravodlivosti J. Čarnogurský presadil, aby pod režim zákona patrili aj osoby, ktoré žili na území Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945, teda mimo obsadených južných území. Výkonný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku František Alexander pripustil, že z oprávnených 1400 žijúcich obetí "bude možno aj polovica škrtnutých, čo by bola nehoráznosť". Minister spravodlivosti však tvrdí, že Maďarsko prijalo zákon o odškodnení, ktorý sa vzťahuje aj na osoby vtedajšieho maďarského štátu, a teda aj na našich občanov vtedy žijúcich napríklad v Dunajskej Strede. Poslanec SMK L. Köteles uviedol, že odškodnení boli len občania Maďarska. Návrh zákona v pôvodnej podobe sa vzťahoval iba na väzňov koncentračných táborov, rozšírili ho aj na zajatecké tábory - ide najmä o vojakov armády slovenského štátu. Obete majú nárok na peňažnú náhradu za každý, i začatý mesiac deportácie v sume tritisíc korún. Ak oprávnená osoba počas deportácie zomrela, náhrada za smrť predstavuje 100-tisíc korún a patrí pozostalým, ak im zomretý poskytoval výživu. Právo na odškodnenie sa podľa návrhu E. Rusnákovej (DU-SDK) vzťahuje aj na osoby odvlečené z územia bývalého Protektorátu Čechy a Morava. Poslanec Cuper sa spýtal, prečo neodškodniť celú Európu. Rusnáková však argumentovala, že nárok na odškodnenie majú osoby, ktoré majú slovenské občianstvo a v čase odvlečenia sa zdržiavali v Protektoráte Čechy a Morava napríklad z rodinných dôvodov. Finančné náklady na odškodnenie sa odhadujú na asi 450 miliónov korún.