Prvé kolo prezidentských volieb podľa očakávania nerozhodlo, ale naopak vytvorilo obraz zdanlivo fatálnej križovatky, na ktorej náš východný sused stojí. Vydá sa 53-miliónová krajina cestou, ktorú si zvolilo Poľsko, alebo bude hľadať prosperitu v únii s Ruskom a Bieloruskom? Práve takéto alternatívy by mal - aspoň podľa predvolebnej rétoriky - predstavovať Leonid Kučma (36,5 percenta) a Petro Symonenko (22,2 percenta), víťazi prvého kola. Odpoveď však nemusí byť jednoznačná ani v jednom, ani v druhom prípade. Už krátko pred druhým kolom môže vyzerať mnohé inak.
Leonid Kučma, súčasný prezident a predstaviteľ ukrajinskej reformy, vzbudil svojou predvolebnou politikou značne kontroverzné ohlasy. Aj zahraniční pozorovatelia priznali, že sotva možno hovoriť o spravodlivej kampani, keď opoziční kandidáti nemajú rovnaký prístup do médií. Pri samotných voľbách konštatovali len drobné prehrešky, ktoré nespochybňujú samotnú legitimitu volieb, parlamentná komisia však hovorila o mnohých prípadoch manipulácie výsledkov v prospech Kučmu. Napriek tomu je Kučma najmä v zahraničí považovaný za záruku zachovania demokratických zmien a nastúpeného reformného kurzu. Poukazuje sa pritom na relatívne stabilnú menu a relatívne priaznivé ekonomické ukazovatele, aj keď niektorí ekonómovia hovoria, že ide len o ilúziu. Naopak, sociálne problémy značnej časti obyvateľstva sú až príliš hmatateľné, čo patrične využili početní Kučmovi protikandidáti s heslami návratu ku komunizmu. Otázkou je, či by komunista Symonenko a prezident Symonenko viedli totožnú politiku. Zahraniční investori majú, pochopiteľne, strach z poštátnenia priemyslu, analytici však ukazujú na to, že 70 percent veľkých podnikov zostáva i za Kučmu stále v rukách štátu.
Nakoniec je možné i to, že v druhom kole sa proti Kučmovi nepostaví Symonenko, ale niekto iný. Symonenko nevychádza so svojimi bývalými ľavicovými protikandidátmi najlepšie a kľúč k úspechu Kučmovho súpera dnes držia v rukách práve oni. Nemožno vylúčiť zmŕtvychvstanie akéhosi variantu účelového predvolebného spojenectva Kanevskej štvorky, ktoré by práve v rozhodujúcom volebnom kole naplnilo zámer postaviť proti Kučmovi spoločného kandidáta. Širokú podporu by v tom prípade získal podľa všetkého tretí najúspešnejší v prvom kole, socialista Oleksander Moroz, pravda za predpokladu, že Symonenko uzná svoje malé šance a vzdá sa kandidatúry v prospech Moroza. A to by spôsobilo Kučmovmu táboru skutočné vrásky na čele.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
