Takéto úvahy sú niektorým bližšie, iným vzdialenejšie. Rôzne skupiny obyvateľstva majú nielen odlišné názory na to, či zostať alebo odísť, ale i rôzne argumenty, prečo tak uvažujú. Nasledujúca štúdia ponúka poodhalenia súvislostí tohto závažného spoločenského javu a vychádza z výsledkov série sociologických výskumov, ktoré uskutočnil Inštitút pre verejné otázky v Bratislave v septembri 1997, máji 1998 a septembri 1999. Terénny zber dát realizovala agentúra FOCUS.

POTENCIÁLNA MIGRÁCIA AKO ODRAZ SPOLOČENSKEJ KLÍMY

Emigračné vlny patria k jedným z charakteristických fenoménov Slovenska tohto storočia. Vždy, keď ľudia hromadne odchádzali zo svojej krajiny, tento citlivý barometer prezrádzal, že v spoločnosti je niečo v neporiadku. Zvlášť politická a ekonomická nesloboda počas komunistického režimu vyhnala z našej krajiny desaťtisíce ľudí, prevažne mladších a kvalifikovaných. Až zmena politického režimu po roku 1989 nás núti zamyslieť sa, do akej miery je migrácia negatívnym spoločenským javom. Slovensko je dnes krajinou, ktorej obyvatelia sa môžu slobodne rozhodnúť, kde chcú prežiť svoj život, kde chcú študovať, pracovať, kam chcú cestovať za poznaním či novými skúsenosťami. Samozrejme to neznamená, že do hry nevstupujú nové bariéry - reštriktívne imigračné obmedzenia Západu, vízová povinnosť, nedostatok finančných prostriedkov a pod. Avšak bez ohľadu na to, koľko ľudí sa nakoniec tak či onak rozhodne, samotné úvahy o odchode z krajiny, čiže tzv. potenciálna migrácia, sú odrazom vnímania ich tunajších životných perspektív.

Ako ukazuje graf 1, o odchode zo Slovenska, ako jednej z možných životných stratégií, uvažuje v poslednom období každý desiaty respondent (13 %). Tieto úvahy dokresľuje názor, že ak by si títo ľudia mohli vybrať krajinu, v ktorej by sa narodili, nebolo by to Slovensko (76 % z nich). Naopak, viac ako tri štvrtiny opýtaných (77 %) o odsťahovaní neuvažujú a Slovensko by si ako rodnú krajinu opäť vybralo 64 % z nich.

Čo charakterizuje sociálnu skupinu, ktorá je náchylnejšia na odchod zo Slovenska? Štatistická analýza ukázala, že o opustení krajiny uvažuje len o niečo viac mužov ako žien (15 % : 12 %). Podstatné rozdiely možno vidieť z hľadiska vzdelania. Kým spomedzi respondentov so základným a učňovským vzdelaním takto uvažuje 11 %, spomedzi stredoškolsky vzdelaných je to už 19 % a vysokoškolsky vzdelaných 16 %.

So vzdelaním úzko súvisí ekonomická aktivita. Tá napovedá, že potenciálna emigrácia sa dotýka predovšetkým troch skupín. Do prvej skupiny patria ľudia vykonávajúci duševnú prácu s rôznym stupňom náročnosti - výkonní odborní pracovníci, tvoriví pracovníci a študenti. Druhú skupinu tvoria podnikatelia a živnostníci a tretiu ekonomicky neaktívni ľudia (nezamestnaní a v domácnosti). Potenciálna emigrácia sa dotýka každého piateho opýtaného z týchto skupín, avšak v prípade študentov je to už každý tretí až štvrtý respondent. Je pravdepodobné, že motívy takýchto úvah sú v rôznych ekonomických skupinách obyvateľstva rozdielne. Častým motívom býva lepšia životná, resp. materiálna úroveň, pre vysoko kvalifikovaného odborníka to však môže byť aj kariéra, uplatnenie či sebarealizácia v práci.

Zaujímavý je postoj populácie z hľadiska národnosti. Kým u slovenských respondentov je podiel potenciálnych migrantov na úrovni celej populácie, u respondentov maďarskej národnosti je to zhruba o polovicu menej (14 % : 8 %). Dilema odísť či zostať v krajine rozdeľuje obyvateľstvo aj z hľadiska miesta, kde žijú. V malých obciach je potenciál emigrácie oveľa menší ako vo veľkých mestských aglomeráciách. Dá sa teda povedať, že tento fenomén je typický skôr pre mesto ako vidiek. Na druhej strane úvahy o emigrácii majú aj svoje regionálnohistorické korene. Napríklad na východe Slovenska, kde bola emigrácia v minulosti veľmi silná, je aj v súčasnosti podiel takto uvažujúcich nadpriemerný. V ostatných slovenských regiónoch je naopak priemerný alebo podpriemerný.

Zvažovanie prípadného odchodu je tiež výrazne determinované rodinným prostredím. Väčšmi sa dotýka slobodných a bezdetných (23 %) ako ľudí s rodinnými či partnerskými záväzkami (12 %).

Ako ukazuje graf 2, najsilnejšie sú generačné rozdiely. Kým spomedzi mladších ľudí (18- až 30-r.) takto uvažuje takmer štvrtina opýtaných, u ľudí zo strednej generácie (31- až 50-r.) je to 13 % a v prípade staršej generácie (50 r. a viac) iba 7 % opýtaných. Na druhej strane, úvahy o migrácii, sú v prípade mladšej generácie prirodzené. Mladší ľudia bývajú väčšmi otvorení a prispôsobiví, majú chuť spoznávať a skúsiť niečo nové, mnohé veci vnímajú kritickejšie ako starší.

MLADÍ SÚ INÍ

Potenciálna migrácia je teda fenomén typický pre mladšie, mestské a vzdelanejšie prostredie. Skúsme sa teda bližšie pozrieť na postoje mladšej generácie sociálnej skupiny 18- až 30-ročných, ktorých sa tento problém dotýka najväčšmi.

Pre mladšiu generáciu je príznačná pomerne vysoká kritika toho, čo sa v našej krajine deje. Napríklad až 72 % spomedzi tých, čo uvažujú o emigrácii, má negatívne pocity z výkonnosti našej ekonomiky, 50 % z úrovne našej demokracie, 44 % z medzinárodného postavenia Slovenska. Na druhej strane ich záujem o "veci verejné" je pomerne nízky. O politiku sa nezaujíma 65 % z nich a ďalších 66 % priznáva, že nerozumie tomu, čo sa v politike deje. Vysoká kritickosť sa teda u mladej generácie spája s nízkou mierou participácie na politickom a občianskom živote.

Pre mladých ľudí, ktorí častejšie ako ich rovesníci uvažujú o emigrácii, je typický pocit bezmocnosti. Drvivá väčšina týchto ľudí si myslí, že ľudia ako oni nemajú žiaden vplyv na spoločnosť (66 %), že bez známych sa nedá dovolať spravodlivosti (90 %) alebo že tých, čo sú pri moci, nezaujímajú ich názory (85 %). Napriek tomuto pesimistickému konštatovaniu sú presvedčení, že slovenská spoločnosť sa po parlamentných voľbách 1998 uberá správnym smerom (58 %).

A aké je hodnotové zázemie mladých potenciálnych migrantov? Napriek tomu, že mladí ľudia sú všeobecne naklonení demokratickým hodnotám a princípom viac ako generácia ich rodičov či starých rodičov, predsa len u nich badať určitú neistotu a nevyhranenosť. Tretina až polovica opýtaných nevie k základným demokratickým princípom zaujať jednoznačné stanovisko. Ešte príkrejšie sú rozdiely v prípade deklarovanej a skutočnej ekonomickej orientácie. Napríklad: k ekonomike voľného trhu s minimálnymi zásahmi štátu sa hlási 41 % z nich, 73 % považuje západnú ekonomiku za dobrý príklad pre Slovensko, ale až 71 % si zároveň myslí, že štát by mal prísne kontrolovať ceny. S výrokom, že špičková kvalifikovaná práca si zaslúži aj niekoľkonásobný zárobok, súhlasí 61 % z nich, ale ďalších 76 % požaduje zmenšiť rozdiely v príjmoch. Najzarážajúcejší je však postoj mladých ľudí k individuálnej zodpovednosti. Iba 6 % potenciálnych migrantov je presvedčených, že o svoju prácu a životnú úroveň by sa mal postarať každý sám. Naopak 53 % presúva individuálnu zodpovednosť na plecia vlády. V súvislosti s týmto zistením sa vnucuje otázka, aké sú predstavy týchto ľudí o živote v ich "vysnívaných" krajinách.

Na druhej strane sú potenciálni migranti pomerne dobre jazykovo pripravení. Až dve tretiny z nich sa vedia dohovoriť v jednom alebo vo viacerých západných jazykoch. Aj to, že viac ako polovica z nich má aktívny kontakt s vyspelými krajinami (založený na pobyte v niektorej z nich), dokazuje otvorenosť voči cudziemu prostrediu a voči iným kultúram.

Zaujímavý je pohľad na potenciálnych migrantov cez "politické okuliare". Spomedzi prívržencov politických strán a hnutí sa úvahami o odsťahovaní zaoberajú najviac mladí stúpenci HZDS (30 %) a SDĽ (32 %), podobne aj nevoliči a nerozhodnutí (29 %). Naopak najmenší podiel potenciálnych migrantov možno nájsť u mladých prívržencov SMK (12 %) a SNS (14 %). Spomedzi stúpencov SDK je to necelá štvrtina (23 %).

ČO ZAVÁŽI PRI ÚVAHÁCH O ODCHODE?

Ako sme už uviedli, k úvahám o odchode do inej krajiny vedú ľudí rôzne motívy. Teória rozoznáva dva typy motivačných faktorov "push" a "pull", čiže tie, ktoré z pôvodnej krajiny "vyháňajú", a tie, ktoré na novej krajine priťahujú. "Čo by sa muselo stať, aby ste zo Slovenska odišli?" A na druhej strane: "Čo by vás povzbudilo pre život v zahraničí?" Tieto otázky sme prednedávnom položili respondentom v reprezentatívnom prieskume, aby sme zistili vplyv oboch motivačných faktorov.

Pozri tabuľku 1

Najzávažnejšie "push" motívy (a v tom sa zhodnú všetky tri vekové skupiny) sa viažu na nárast kriminality a na prípadnú prevahu rómskeho obyvateľstva nad nerómskym. Ďalšie okolnosti súvisia so zhoršením sociálnej a ekonomickej situácie, s odchodom príbuzných, možnosťou vykonávať prácu, resp. študovať. Relatívne najnižšiu citlivosť prejavujú respondenti všetkých vekových kategórií voči návratu totalitného režimu a zhoršeniu životného prostredia. Hierarchia motivačných faktorov na odchod zo Slovenska do určitej miery kopíruje rebríček závažnosti spoločenských problémov, ako ho dlhodobo sledujú sociologické prieskumy.

Pozri tabuľku 2

Pri rozhodovaní sa pre život v zahraničí by najviac zavážil vydaj (ženba) a odchod za partnerom. Ďalej sú to možnosť realizovať svoje predstavy o súkromnom i pracovnom živote, možnosť vykonávať zaujímavú prácu alebo študovať zaujímavý odbor. Veková skupina do 30 rokov prikladá veľkú váhu i možnosti spoznať nových ľudí, naučiť sa cudzí jazyk a pod. Hrozba návratu totalitného režimu ako aj okolnosť motivujúca k odchodu i demokracia a právo sa ocitajú v dolnej časti rebríčka "priťahujúcich" faktorov.

Ako vidieť z oboch tabuliek, pre najmladšiu vekovú kategóriu sú všetky hodnotené okolnosti videné ako závažnejšie. Súvisí to s už spomenutou (a treba povedať prirodzenou) väčšou otvorenosťou mladých ľudí k potenciálnemu odchodu, odsťahovaniu sa do inej krajiny. Dokazujú to aj nasledovné čísla: na otázku "Viete si predstaviť, že by ste mali zvyšok života prežiť v inej krajine, v zahraničí?" odpovedalo kladne až 58 % respondentov vo veku od 18 do 30 rokov a iba 17 % vo veku nad 50 rokov.

"JE DOBRÉ, ABY MLADÍ ODBORNÍCI STRÁVILI NEJAKÝ ČAS V ZAHRANIČÍ, ALE…"

"Otvorené okná" by mali najviac využívať mladí ľudia. Skúsenosti a vedomosti, ktoré získajú, sú obohatením nielen ich osobným, ale prostredníctvom ich práce aj spoločenským. V názoroch verejnosti dominuje názor, že trvalý odchod mladých odborníkov do zahraničia je pre Slovensko veľkou stratou (93 % súhlasných odpovedí). Zároveň je vo verejnosti veľmi rozšírené povedomie, že zo Slovenska odchádza stále viac mladých ľudí rozhodnutých ostať v zahraničí (68 % opýtaných súhlasí s týmto názorom). Na druhej strane sú veľmi rozšírené skeptické predstavy o budúcnosti mladých vzdelaných ľudí na Slovensku (takmer 70 % opýtaných si myslí, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia tu dnes nemajú budúcnosť, pritom z ľudí do 30 rokov sa k tomuto názoru prikláňajú až tri štvrtiny). Týmito dvoma pólmi by sa dal vymedziť priestor, v ktorom uvažujeme o fenoméne "brain drain", čiže "odlive mozgov" alebo inými slovami o trvalom odchode vysoko kvalifikovaných ľudí.

V predchádzajúcich analýzach sme ukázali, že migračný potenciál nie je na Slovensku zanedbateľný a týka sa najmä mladých kvalifikovaných ľudí. V demokracii má každý právo sa rozhodnúť žiť tam, kde mu to najviac vyhovuje. Výzvou pre každú demokratickú spoločnosť potom nesporne je, vytvoriť svojim obyvateľom také podmienky, šance a perspektívy, aby "brain drain" neohrozoval jej ľudský a intelektuálny potenciál, aby sa žiaduca a potrebná mobilita nezmenila na trvalú emigráciu.

OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ

MARIÁN VELŠIC

Inštitút pre verejné otázky