Nebolo to vo futbale, ale raz sa stalo v medzištátnom zápase s najmenšou loptičkou, že náš hráč prehrával 0:7 a pokazil ďalšie podanie. Zúfalo sa obrátil k trénerovi a spýtal sa: "Čo mám urobiť?" Tréner z voleja poradil: "Niečo vymysli." Presne toto asi môžu servírovať ako na tácke aj naši tréneri superligovým futbalistom. Ak by sme to brali podľa únavy, ktorá sprevádza ich posledné vystúpenia, tak šestnásťčlenná liga je asi pre našich veľmi náročná. Z kola na kolo ubúda divákov, počet gólov na osem zápasov klesol na nizučkých trinásť, čo je veľmi slabý priemer. Diváci sa bavia na zahadzovaní šancí, a čo je najkritickejšie, drvivá väčšina v hľadisku sa chodí odreagovať od bežných starostí a vybiť si zlosť na hráčoch súpera, jeho fanúšikoch slovne a na zariadení štadióna a okolia ručne. Úpadok. Čo s tým robiť? Niečo vymyslite.
Vraví sa, že vo futbale nie je nič jednoduchšie, ako streliť gól, keď je už hráč v šanci a na dostrel brány. Ukazuje sa, že v našej Superlige sa to stáva problémom. Ak sa tréner Jarábek sťažuje, že niektorí superligoví hráči nevedia ani behať, Goffa svojho času zase správne pripomenul, že mnohí sa v mladosti zase málo stretávali s loptou, lebo im zavadzia. Neschopnosť vyťažiť z futbalu namiesto driny tú ľúbivú hru, ktorou bol, vyplýva z viacerých skutočností. Prvá je, že hráči akoby naozaj zabudli hrať futbal alebo oň len bojujú. Bojovnosť je na takej úrovni, že dnes môže každý s každým vybojovať rovnocenný zápas, ale nie zohrať pekný futbalový duel. Druhá je strach viacerých hráčov niečo pokaziť, čím by prišli o miesto v zostave a o profesionálnu i občiansku existenciu. A v neposlednom rade sa vynára otázka, či vôbec všetci futbalisti dokážu naplniť to, čo od nich tréneri žiadajú. Nie je náhodné, že sa o našich hráčov cudzina nebije a ani oni sa tam vo veľkej miere ani nehrnú. Sú to spojené nádoby. Doma je mi ako tak dobre, vonku by to bola hra o život. Vybrať si ľahšiu cestu je našej povahe prirodzené. Mnohí odborníci nám neraz radili, aby sme vo futbalových zápasoch nehľadali iba góly, ale obdivovali aj taktické manévre, premyslené obranné pozície, pavučinky, do ktorých zamotávajú súperov. Skúšali sme. Dá sa na tom baviť na teoretickej úrovni, ale vysvedčenie takému futbalu dávajú dva barometre. Jedným sú góly pri dobrej hre, druhým diváci. V našej lige už niet jedného ani druhého. Návrat divákov sa predpokladá po návrate hry a gólov. Je to kolotoč futbalovej logiky, ktorá platí na celom svete, a nevieme, prečo by nemala na Slovensku. JÁN MIKULA
