tridsaťročnicu svojej hudobnej kariéry. Aj celková bilancia jeho filmových úspechov je presýtená počtom nominácií, ale na Oscara ani Zlatý glóbus si ešte nikdy nesiahol. Od roku 1982 - za hudbu a piesne k filmom Ragtime, Avalon, The Paper či Toy Story - mu dala americká Akadémia filmových umení a vied dvanásť oscarových príležitostí a Hollywoodska asociácia zahraničnej tlače pridala päť takisto nepremenených šancí získať pozlátenú sošku zemegule. Naposledy mu konkurenti „vyfúkli“ kompletnú trojicu nevďačných Oscarov: namiesto Newmanovej hudby v dráme Pleasantville uspeli melódie z Benigniho triumfu Život je krásny, hudbu k animovanej disneyovke Život chrobáka v kategórii komédií predstihol Zamilovaný Shakespeare a pesnička That‘ll Do, ktorú pre pokračovanie dobrodružstiev prasiatka Babe naspieval Peter Gabriel, sa mohla len prizerať víťazstvu dueta When You Believe z príbehu Princ egyptský v podaní Whitney Houstonovej a Mariah Careyovej. Na poli Grammy bol Randy Newman úspešný aspoň raz - v roku 1984 si odniesol cenu americkej hudobnej akadémie za inštrumentálne kompozície k dráme The Natural, v ktorej pod režisérskou taktovkou Barryho Levinsona žiarila herecká zostava Robert Redford, Robert Duvall, Glenn Closeová a Kim Basingerová. Pozícia akademikmi „opovrhovaného“ umelca Newmanovi svedčí, za tie roky zbytočného čakania sa stal osobnosťou kultového formátu, ktorej rukolapné dôkazy k šťastiu netreba. Pohľady plné obdivu a napätého tŕpnutia pred každým novým počinom upiera na charizmatickú postavu filmovej a hudobnej scény dav verných fanúšikov i stabilne nadšená kritika.
„Najprv sa iba tak pohrávam s jednou klavírovou figúrou a striehnem, kedy sa k nej pridá aj niečo z môjho vnútra. Začnem si čosi pospevovať, zrazu sa vynorí moja charakteristická dikcia a pomaly sa rodí pesnička. V tej chvíli zostanem rozprávačom, ktorý načúva vlastným zhudobneným slovám,“ vraví z Randyho Newmana duša pesničkára, ktorému sa už dostalo prirovnaní k Tomovi Waitsovi, Neilovi Youngovi, Jamesovi Taylorovi, Bobovi Dylanovi aj Nickovi Cavovi. Sám svojej tvorbe priraďuje faktor „vysoko iritujúceho prednesu“, označuje ju za excentrickú výpoveď o excentrických ľuďoch - navonok vážnu, ale zakaždým vznikajúcu akoby mimochodom a zo žartu. Tak sa mu „prihodilo“ aj dvanásť piesní, ktoré prezentuje na svojom novom albume Bad Love. Správa o zlej láske v jeho ponímaní však nie je žalostným kvílením nad premárneným životom ani depresívnym výkrikom ukrivdeného vyvrheľa. O stratených existenciách, nespravodlivosti sveta a problémoch deštruovanej spoločnosti, ktoré ťažia osamoteného jedinca, spieva s nevyhnutným cítením pravého barda, no neodpustí si pritom vtipný nadhľad, ktorého očistná filozofia robí z odsudzujúcich výčitiek špecifickú odnož protestsongu. V atmosfére barovej ponurosti špikovanej folkrockom prednáša o Američanoch, ktorým televízna obrazovka nahrádza rodinné problémy za dverami spálne, žartuje na adresu starnúcich hviezd šoubiznisu, ktoré drží na javisku už len rozmer vlastného ega, a fiktívne oslovenému Karlovi Marxovi vysvetľuje, že aj tí najodpudzujúcejší muži - ak majú dostatok peňazí - môžu skončiť v náručí príťažlivých mladých manželiek. O produkciu tejto ojedinelej kolekcie sa postaral Tchad Blake a Mitchell Froom, bývalý manžel speváčky Suzanne Vega a otec jej päťročnej dcérky Ruby. Životnou partnerkou Randyho Newmana, narodeného 28. novembra 1943 v Los Angeles pod vlastným menom Randall Stuart Newman, bola v rokoch 1967 až 1985 Roswitha Schmaleová a výsledkom ich dobrovoľne odlúčeného zväzku je trojica synov.
Rodinné putá zohrali dôležitú úlohu aj v jeho vlastnom živote - otec Irving bol lekárom a príležitostným skladateľom, strýkovia Alfred a Lionel sa preslávili ako autori filmovej hudby. Predurčili tak umeleckú dráhu mladému Randymu, absolventovi kalifornskej univerzity s nádejnou kariérou skladateľa populárnych piesní. Spočiatku dokonca obohatil repertoár Judy Collinsovej, Dusty Springfieldovej alebo Peggy Leeovej, ale túžba po osobnej výpovedi bola silnejšia. Eponymný debut uzrel svetlo sveta v roku 1968 a v štedrých 70. rokoch Newman zaznamenal úspech so šiestimi albumami. V ďalšej dekáde ich už nahral iba dva a (ak nerátame soundtrack k muzikálovej adaptácii Fausta spred štyroch rokov) Bad Love je pre uznávaného predstaviteľa alternatívnej scény, ktorý sa sám pasuje za anomáliu tradičnej hudby, jedinou sólovou platňou tohto desaťročia. Do vysokého sveta filmovej hudby prenikol vďaka Formanovej klasike Ragtime (1981), hoci už desať rokov predtým spolupracoval na komédii Cold Turkey. Vo viacerých prípadoch aj dirigoval filmový orchester, v roku 1986 sa podieľal ako spoluscenárista a predstaviteľ jednej z epizódnych postáv na westerne Three Amigos! v réžii Johna Landisa a jeho zatiaľ poslednou filmovou prácou je hudba k počítačovo animovanej snímke Toy Story 2, ktorá by mala mať slovenskú premiéru vo februári 2000. Dlhšie obdobie bol závislý od kodeínu, koncom 80. rokov trpel nebezpečnou mononukleózovou infekciou. „Idey mojich piesní sú často patologické a nezostáva mi nič iné, len ich obrátiť na žart,“ tvrdí Randy Newman. Iba ten najlepší klaun sa vie smiať nad pohárikom, do ktorého stekajú slzy smútku.
DALIBOR HLADÍK
