rcu krajiny. O jeho voľbe nebolo pochýb. O to búrlivejšie prebehla diskusia o prvom podpredsedovi parlamentu. Thomas Prinzhorn zo strany slobodných (FPÖ) Jörga Haidera vyvolal protesty predovšetkým v ľavom spektre parlamentu. Šéf Zelených Alexander van der Bellen vyzval sociálnych demokratov (SPÖ) i ľudovcov (ÖVP) ignorovať nepísané pravidlo, že druhá najsilnejšia strana obsadzuje miesto prvého podpredsedu. Pripomenul Prinzhornove výroky o tom, že „cudzinky dostávajú hormóny na zvýšenie plodnosti zadarmo“. Prinzhorn bol zvolený len 93 hlasmi. To je menej ako FPÖ a ÖVP spolu, kedže obidve strany majú 104 poslancov. Andreas Khol, doterajší šéf klubu ľudovcov, je druhým podpredsedom parlamentu. Svoje doterajšie miesto musel uvoľniť predsedovi strany Wolfgangovi Schüsselovi, ktorý tak manifestuje svoje odhodlanie viesť ÖVP v nasledujúcich rokoch v opozícii. Zároveň je však Schüssel vicekancelár a minister zahraničia dočasnej vlády, ktorá ostáva až do vzniku vlády novej v úrade. Ústava nepredpisuje, ako dlho sa vláda môže tvoriť. „Pred Vianocami je to vylúčené, do Veľkej noci možné,“ zhodujú sa rakúske denníky. Schüsselova dvojúloha vicekancelára a šéfa opozície v jednej osobe mu zatiaľ priniesla viac výsmechu ako podpory. Jeho ÖVP odmieta účasť na rozhovoroch o vytvorení novej vlády, zučastňuje sa ale na konzultáciách o budúcnosti Rakúska. Prvýkrát v dejinách druhej republiky však ani jeden poslanec pri konštituovaní nového parlamentu nevedel, či bude poslancom budúcej koalície či opozície. Štyri týždne po voľbách ešte spolkový prezident nikoho nepoveril zostavením novej vlády. Predseda SPÖ Viktor Klima bol poverený „viesť konzultácie o možnosti vytvorenia vlády“. Zatiaľ najlogickejší variant - menšinovú vládu SPÖ a nové voľby - Klestil odmieta, pričom vymenovaniu novej vlády môže spolkový prezident zabrániť.

Politická scéna a média sú vzhľadom na politicky bezvýchodiskovú situáciu relatívne veľmi pokojné. V krajine nie je cítiť napätie. Štát funguje bez akýchkoľvek zmien. Ani jeden rakúsky štátny úradník, riaditeľ školy či banky, veľvyslanec alebo policajt sa nemusí obávať. Štátny aparát je úplne profesionálny a relatívne odpojený od politiky. Ak sa však táto politická situácia v najbližších mesiacoch nezmení, stále viac občanov si povie, že novú vládu (či akúkoľvek vládu) vlastne nepotrebuje. Prinajmenšom zatiaľ nikomu nechýba.

PRE SME - LUBO FUZAK

(Autor je redaktorom rakúskej agentúry APA)